Nová útulňa pod Minčolom
Autor BranoSimko
Nová útulňa pod Minčolom: výlet, vietor a malé sklamanie
Vitajte opäť na Turčianskej záhradke. Dlho sme sa nevideli – a o to viac ma teší, že vás dnes môžem zobrať na miesto, kde opäť pribudlo niečo nové.
Tentoraz sme sa vybrali do oblasti Kosodreviny, za vysielačom, smerom na Minčol. Počasie si pre nás pripravilo poriadne veternú kulisu, ale o to autentickejší bol celý zážitok. Vietor, hory a ticho prerušované len krokmi turistov – presne to, prečo sa sem človek vracia.
Turiec ukrýva ešte mnoho ďalších tajomstiev. Ak sa vám tento článok páčil, zdieľajte ho so svojimi priateľmi a vydajte sa objavovať krásy našej Turčianskej záhradky!
Na hrebeni to žije
Výstup na Minčol nás poriadne preveril – hore riadne fučalo. Napriek tomu sme stretli množstvo ľudí. Niektorí si prišli užiť výhľady, iní mali celkom jasný cieľ: zber brusníc a čučoriedok. Miestami to vyzeralo, akoby už bolo „vyzbierané do tla“.
Aj toto je obraz leta v Malej Fatre – kombinácia turistiky, prírody a drobných radostí, ktoré si odnášame domov v košíkoch.
Hľadanie novej útulne
Z hrebeňa sme sa na chvíľu stočili na žilinskú stranu Malá Fatra. Krátky úsek po modrej značke sme rýchlo vymenili za žltú, ktorá nás mala doviesť k novovybudovanej útulni.
Úprimne – čakal som, že bude bližšie pod Minčolom. Nakoniec to bola o niečo dlhšia zachádzka, než sa na prvý pohľad zdá z mapy. Ale aj to patrí k turistike – realita terénu je často iná než plán na papieri.
Útulňa: krásna zvonku, zatvorená zvnútra
A potom sme ju konečne našli.
Nová útulňa pôsobí na prvý pohľad naozaj výborne. Čerstvé drevo, vôňa novoty, pekné spracovanie. Miesto, ktoré má potenciál stať sa obľúbeným útočiskom pre turistov.
Lenže…
Na dverách nás čakal oznam: útulňa je momentálne uzamknutá z prevádzkových dôvodov.
Priznám sa, trochu sklamanie. Človek sa teší, že nakukne dnu, pozrie si, ako je riešený interiér, možno si predstaví budúce prespanie. Tentoraz to však nevyšlo.
Zatiaľ by som sa teda na túto útulňu pri plánovaní nocľahu úplne nespoliehal – aspoň kým nebude oficiálne sprístupnená.
Kam ďalej?
Keďže plán s útulňou nevyšiel, otočili sme to späť na hrebeň smerom na Martinské hole. A ako to už býva, najlepším riešením po takomto výlete je niečo teplé pod zub.
Našou ďalšou zastávkou bola Javorina, kde sme si dali zaslúženú polievku a pomaly sa vydali na cestu dole.
Malé dobro na záver
Dnešný výlet mal pre mňa ešte jeden rozmer – začal som ho dobrým skutkom. Darovanie krvi je jednoduchý spôsob, ako pomôcť, a zaujímalo by ma – chodíte aj vy? A koľkokrát už?
Tip pre vás
Ak sa vyberiete týmto smerom:
-
rátajte s vetrom na hrebeni
-
pripravte sa na dlhší presun k útulni
-
a overte si, či je už otvorená
Napriek malému sklamaniu to bol krásny deň v horách. Lebo v Turci a jeho okolí nejde vždy o cieľ – ale o cestu.
Autor článku BranoSimko
Sleduj nás
Sleduj
Sleduj nás aj na ďalších sieťach
Aby si o nič neprišiel