Martinské hole v decembri
Autor BranoSimko
Martinské hole v decembri: Keď rezne vyháňajú do kopcov a sneh je v nedohľadne
Poznáte to – pár dní sviatočného hodovania, šalát, rezne a zrazu zistíte, že gauč vás už nebaví. Vonku svieti zubaté slnko, Turčianska záhradka sa na sociálnych sieťach pýši nádhernými fotkami a vám to nedá. Presne takýto impulz ma vyhnal na Martinské hole. Plán bol jasný: vypotiť sviatočné kalórie a stihnúť západ slnka na Javorine.
Turiec ukrýva ešte mnoho ďalších tajomstiev. Ak sa vám tento článok páčil, zdieľajte ho so svojimi priateľmi a vydajte sa objavovať krásy našej Turčianskej záhradky!
Sviatočné tempo a boj s časom
Vyrazil som o niečo neskôr, takže som musel nasadiť poriadne tempo. Fučal som hneď od začiatku, ale tá vidina jasnej oblohy po dvoch týždňoch inverzií bola silnejšia než únava v nohách. Pôvodne sa mi ani nechcelo, no keď som videl tie davy nadšencov smerujúcich hore, pochopil som, že dnes v Martine nikto nezostal doma.
Cestu som si krátil skratkami, hoci nohy po predchádzajúcej Magure (kde sa dcérka Zojka vozila „na koníkovi“) trošku protestovali. Ale okolie Investičky a pohľad na presvitajúce slnko medzi stromami ma hnali vpred.
Snehová katastrofa? Koniec decembra a všade lístie
Čo ma však tento rok úprimne šokovalo, je pohľad na svahy. Koniec decembra a na Martinských holiach?
-
Pod nohami: Suché lístie namiesto prašanu.
-
Zjazdovky: Úplná bieda, ani centimeter prírodného snehu.
-
Výhľady: Krivánska Malá Fatra len jemne „pocukrovaná“.
Je to zvláštny pocit, kráčať v čase Vianoc po suchej hline, zatiaľ čo po minulé roky sme sa tu brodili v závejoch. Človeku to nedá nezamyslieť sa, či práve tento nedostatok snehu neodrádza ľudí od hôr – hoci dnes to tak rozhodne nevyzeralo.
Javorina nesklamala (ale poriadne vyštípala)
Čím som bol vyššie, tým viac ľudí som stretával. Rodiny, psíčkari, partie priateľov – pri „dele“ a starej chate to žilo ako na Václaváku. Každý chcel chytiť tie posledné minúty svetla.
Keď som dorazil na Javorinu, tradične ma privítal poriadny severák. Fúkalo tak, že sme sa takmer nepočuli, ale ten pohľad... to bola čistá mágia! Obloha hrala všetkými farbami a hoci sa na západe zbierali mraky, stihol som to v hodine dvanástej.
„Boli nás tam hore desiatky. Vymrznutí, vyštípaní od vetra, ale všetci sme tam stáli s rovnakým úžasom v očiach. Tie výhľady na Turiec skrátka liečia všetko.“
Zostup do žiariaceho mesta
Po krátkom zohriatí na chate prišiel čas na návrat. Na hlavu som nahodil čelovku, pretože Martin sa už dole podo mnou rozsvietil tisíckami svetiel. Zostup v tme má svoje čaro, najmä keď viete, že ste ten deň využili na maximum a tie rezne sú úspešne „vypotené“.
Všetkým Turčanom, ktorí dnes nesedeli doma, dávam jednotku s hviezdičkou! Vidíme sa v ďalšom kopci.
Autor článku BranoSimko
Sleduj nás
Sleduj
Sleduj nás aj na ďalších sieťach
Aby si o nič neprišiel