Pre tých, čo ťa až tak nepoznajú, trošku sa nám predstav. 

Ahojte. Volám sa Martin Blahušiak. Pochádzam z malebnej dedinky Belá – Dulice, kde väčšinou aj trénujem. Aktuálne mám 23 a mladší nebudem (smiech).

Ako si sa dostal k behu? Spomínaš si na tvoje začiatky?

Chcel som začať pravidelne cvičiť a niečo so sebou robiť. Viete, ako sa hovorí, že najskôr musíme mať motiváciu k prvému kroku a odhodlať sa, pretože prvý krok vedie k záujmu a z neho vznikne zvyk a návyk. Vraj to trvá dva mesiace, kým si človek vybuduje návyk, mne to trvalo asi pol roka a možno aj viac. Behával som 2-3x za týždeň. Vzdialenosť a čas som neriešil. 

Chodieval si ako dieťa aj na atletické tréningy? 

Na atletické tréningy som nechodil, atletika sa mi páčila ale prišlo mi to príliš náročné. Pravdupovediac občas som zavítal na Turčianske hry mládeže v rámci reprezentácie školy. Výsledky neboli najhoršie, aj keď som si ani nevedel štartovací blok nastaviť (smiech). Bavilo ma to, pretože som vedel konkurovať atlétom, ktorí pravidelne trénovali. Trvalo to krátko a bolo to krásne. 

Ako si sa potom dostal k horskému behu?

Ktoré boli tvoje prvé ultrabežecké preteky?

Prvý dotyk s ultra bola Malofatranská stovka, ktorá patrí medzi najťažšie ultra podujatie u nás. Pre mňa to nebola stovka, ale detská 55km, 4200m+. Spomínam si, že organizátor mi po registrácii písal, že som neuviedol kvalifikáciu, aké mám skúsenosti s horskými ultra pretekmi. Nemal som žiadne, tak som neuviedol (smiech). Po krátkej konverzácii súhlasil a napísal, že mi dá divokú kartu, a že to nemám prepáliť. Neposlúchol som, snažil som sa ísť tak rýchlo ako som vedel. Keď som dobehol do cieľa na druhom mieste organizátor bol v šoku a ja s ním.

Trénujem sám, nemám žiadneho trénera. Trénujem intuitívne a nemám fixne stanovené plány, koľko kilometrov nabehať a koľko výškových nastúpať. Snažím sa priemerne sto kilometrov týždenne v horách. Samozrejme sa to líši v týždnikedy sú preteky a kedy nie sú. 

Každý týždeň je príliš často. Mám odskúšané, že dva víkendy po sebe v dlhších disciplínach viem pripraviť telo na dobrý výkon, ale odzrkadlí sa to na zdraví. Všetkého veľa škodí. Mám ponaučenie do ďalších pretekov.

Keď si na pretekoch, ideš čisto na čas, alebo si to stihneš užívať?

Mám to asi tak ako aj všetci ostatní. Keď bežíš, tak si to užívaš, vnímaš ako len vieš. Príroda je pohyb a ja bežím, plyniem spolu s ňou. Všetky stromy na trati sa so mnou tešia a dodávajú energiu môjmu pohybu. Zážitky sú vždy jedinečné.

Máš obľúbené preteky? 

Veľa som ich zatiaľ neposkúšal, najviac ma tešia technické, menej behavé, pred ktorými mám rešpekt. Tento rok to bola Malofatranská stovka, už celá (112 km, 6770m). Obľúbil som si Ultra Fatru, hrebeň Veľkej Fatry je pre mňa rozhodne jedno z najkrajších miest pre beh na Slovensku. Beží sa naprieč hlavným hrebeňom Národneho parku Veľká Fatra. Odporúčam každému, kto si chce skúsiť 50km beh. 

Na Slovensku patríš medzi ultrabežeckú špičku. Ako to vnímaš?

Nemyslím si ,že patrím medzi Ultra špičku. A taktiež sa nepokladám ani za bežca. Milujem prírodu a pohyb v nej. Ako bežcov vnímam ľudí, ktorí behajú v zónach, majú tréningové denníky, behajú intervaly na dráhe. Ja, odkedy behám, na dráhe som ešte nebehal. Neplánujem ani žiadne intervaly, ale keď vidím dobrý kopček, rád si ho dám svižne. Ak sa to ráta medzi intervaly, tak neplánované tam sú (smiech). 

Nezabudni si prečítať aj článok o prvom roku našej Turčianske záhradky

Máš nejaký bežecký vzor?

Najviac ma teší, ten progres, ktorým som si prešiel. Snažím sa zlepšovať, to mi robí radosť. Nechcem sa hnať za niekým iným. Odporúčam aj začínajúcim bežcom, netreba sa hnať hlava-nehlava za idolmi. Nemôžem povedať, že by som nasledoval niekoho výkony a snažil sa k nim priblížiť. 

Na tohtoročnej Ultra Fatre si vyrovnal traťový rekord. Mal si počas preteku nejaké info o tom ako si na tom? 

Predstava bola vylepšiť si minuloročný čas a dobehnúť v zdraví do cieľa. Pred pretekmi, ktoré som bežal viem popremýšľať nad nejakým časom. Na štarte som ani nepomyslel o prekonaní rekordu, vôbec som to neriešil. Nikto ma neinformoval, len pri Chate pod Borišovom mi povedali, že mám dobrý medzičas. Myslím si, že aj keby som vedel,nič by sa nezmenilo. Bežalo sa mi skvelo, nič ma netrápilo. Snažil som sa bežať tak rýchlo ako viem. Kontroloval som sa a nešiel som do rizika. Pri behu v horách rešpekt nesmie chýbať, vačšinou dobehnem s určitou rezervou. 

Beháš po kopcoch v každom ročnom období. Nelákajú ťa v zime na tréning napr. skialpy?

Áno, behám celoročne, keď perinbabka zaspí a neobdarí nás na horách poriadnou nádielkou snehu, tak chodím aj do hôr. Skialpujem 2-3roky, tým smerom by som sa chcel v zime uberať. Mám v pláne sa zúčastniť Slovenského pohára v skialpinizme. Uvidíme, či to covidové čudo nezmení. 

Si aj šikovný fotograf. Je to koníček ku ktorému si sa dostal počas behania po horách?

Ďakujem pekne. Od detstva som s rodičmi chodieval do prírody dennodenne, príroda ma zaujímala. Niekedy koncom základnej školy mamina kúpila digitálny kompakt. On bol viac menej formálne rodinný, ale prakticky som ho najviac využíval ja. Chodieval som s ním fotiť prírodu a všetko navôkol, veľmi ma to tešilo a bavilo. Na prvý vlastný foťák som brigádoval celé leto a o koníček bolo postarané. Čas plynul a tak som hľadal riešenia, ako tam tráviť viac času a rýchlejšie spoznávať okolitú prírodu. Beh mi prišiel ako dobrý nápad. 

Športy som nebral príliš vážne. Mal som ich rád, ale nikdy som ich nebral vážne. Bola to len taká aktivita bez ambície. Od malého chlapca lyžujem, v puberte ma zaujalo akrobatické lyžovanie a posledné 2-3 roky skialpinizmus.

Ak by si si mal vybrať jedno obľúbené miesto v našej Turčianskej záhradke, ktoré by to bolo? 

Každý jeden z nás si potrebuje z času na čas vyčistiť hlavu a to nám poskytnú hory. Každú voľnú chvíľu sa snažím byť na horách a nasávať atmosféru, ktorú ponúkajú. Pre mňa je Lysec to miesto, keďže bývam pod ním ,je to len na skok na vrchol. 

Martin, ďakujeme pekne za rozhovor. Osobne si myslím, že si veľká inšpirácia pre mnohých športovcov a predovšetkým bežcov. Verím, že vás tento rozhovor môže namotivovať a taktiež skúsite horský beh. Martinovi držíme palce, aby si splnil ďalšie svoje ciele.