Je prirodzeným sklonom, ak veľkú časť regionálnej literatúry tvorí literatúra, venujúca sa miestopisu, dejinám, geografii či kultúre najväčšieho sídla, metropoly. Iné to nie je ani v Turci, o to väčšmi, že v literatúre sa zhodnocujú stáročné zásluhy Martina ako hlavného dejiska národno-emancipačného boja i národného a kultúrneho centra Slovákov doma i v zahraničí.

Samozrejme, tvorba monografií je náročnou výzvou, kedy musia zostavovatelia a vedúci autorských kolektívov nájsť rovnovážny stav a tvoriť objemovo i informačne vyvážený obsah jednotlivých kapitol a podkapitol popri neraz sa opakujúcej situácii, že zatiaľ čo k jednej téme majú nepreberné množstvo podkladov, k druhej téme majú informačných zdrojov ako šafranu…

Napriek tvrdým nárokom monografickej tvorby je pomerným prekvapením, že prvá ucelená monografia mesta Martin bola vydaná až v roku 2000 (predošlé monografické diela o Martine sa zaoberali konkrétnymi historickými obdobiami – napr. Pavol Florek spracoval stredoveké dejiny Martina s presahom až do roku 1526). Pod odbornou zostavovateľskou taktovkou dlhoročného riaditeľa Turčianskeho múzea Andreja Kmeťa – Jozefa Mlynarčíka (1932 – 2009) a literárneho vedca / kultúrneho historika Michala Eliáša (1934 – 2018) pracoval široký autorský kolektív, v rámci ktorého nájdeme v Turci zvučné autorské mená Michala Beňadika, Jána Junasa, Miloša Kovačku, Miša A. Kováča, Richarda Lacka, Augustína Maťovčíka, Igora Thurza a mnohých ďalších. Na diele sa podieľali aj početní lektori príspevkov a celkové dokumentačné základy poskytli národné a regionálne inštitúcie, čím sa pre Martin zužitkovalo ich pôsobenie práve v našom meste.

Veľká časť monografií má sklon k obsadeniu celého obsahu spracovaním dejín príslušného sídla či územia. Platí to aj v prípade tejto monografie – ktorá sa tak nedrží tradičnej a pomerne často využívanej Hettnerovej schémy. Pri klasických ,,vlastivedných monografiách“ by sme to mohli označiť za chybu, avšak toto dielo otvorene deklaruje sklon predovšetkým k spracovaniu dejín mesta už svojím názvom. Pravdaže, s pribúdajúcimi letopočtami sa rozširuje aj tematické členenie kapitol (v 20. storočí už kniha dokumentuje jednotlivé oblasti rozvoja mesta – spoločenský a stavebný vývoj, školstvo, kultúru, zdravotníctvo i demografiu).

Niektoré pasáže môžu napriek kvalitnému spracovaniu pôsobiť chaoticky svojou obsahovou štruktúrou, umiestnením v rámci celkovej koncepcie monografie. Prejavuje sa tiež predsa len niekde nezvládnutá rovnováha textu – v niektorých podkapitolách (napr. o športovom dianí) sa čitateľ dozvie o zostave športových kolektívov menoslovom členov, v iných kapitolách (napr. o kultúre) nezostala kapacita spomenúť ani len vedúce osobnosti konkrétnych udalostí, iniciatív a činov.

Oceňujem, že autori vo svojej dobe veľmi aktuálne reagovali na skoncipovanie v tom čase len niekoľko rokov platného Zákona č. 241/1994 Z.z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov. Problematike venovali celú samostatnú kapitolu, pričom sa venovali aj historickej genéze tohto zákona, počnúc socialistickými bojmi a prejavmi rivality medzi Martinom a Bratislavou, kedy Martin neraz ťahal za kratší povraz. Veľmi vhodnou inšpiráciou aj pre iné monografie – zastúpenou aj v spomínanej kapitole – je časť, venovaná aktívnej snahe o zmenu aktuálneho spoločenského diania a úzu a nie len ,,suchopádne“ konštatovanie historických či štatistických faktov. Konkrétne možno poukázať na to, že autori v rámci znenia textu monografie normatívne navrhli úpravu a doplnenie konkrétnych bodov už platného zákona o meste Martin.

Okrem kapitoly o prírodných pomeroch býva pri vlastivedných monografiách veľmi zradným miestom a častou slabinou spracovanie kapitoly o významných rodákoch či osobnostiach. Neraz je totiž nesplniteľnou úlohou nájsť vhodný kompromis medzi tým, aby nebola osobnosť charakterizovaná príliš stručne a naopak príliš obsiahlo a detailne. Častokrát sa stáva, že najvýznamnejšej osobnosti (v ponímaní autorského kolektívu) býva venovaný takmer rovnako veľký priestor ako samotnej obci či mestu, príp. inštitúcii/subjektu.

Našťastie, v Martine mohli zostavovatelia osloviť ,,osvedčeného človeka – kapacitu“ – biografa Augustína Maťovčíka. Ten využil rozsah takmer 17 strán veľmi efekt(ív)ne. Jedná sa o abecedný menoslov osobností mesta s krátkymi, konceptuálne riešenými biografickými heslami, napr. : AGIČ, Mikuláš (1881 Otočac, Juhoslávia – 1938, Martin), publicista, bibliofil, majiteľ hotela Slovan.

Bez akéhokoľvek sprievodného textu sa táto kapitola môže zdať byť ochudobnenou, čo treba rešpektovať pri beztak štedrom celkovom počte strán a veľkom rozsahu panteónu osobností mesta Martin (či mestečka Turčiansky Svätý Martin). Napokon, kvalitné Maťovčíkovo spracovanie sa naplno prejavilo pri publikácii Lexikón osobností mesta Martin, ktorú skoncipoval o niekoľko rokov neskôr (2006) v autorskej spolupráci so Zdenkom Ďuriškom a Pavlom Pareničkom. Treba podotknúť, že napriek viacerým pokusom sa doposiaľ žiadnemu slovenskému mestu či obci nepodarilo takéto ,,mestské biografické dielo“ prekonať. Vráťme sa však k monografii Martina, Lexikónu sa budeme venovať v budúcnosti v rámci samotnej recenzie.

Podľa autorského rozhovoru s Michalom Eliášom, ktorý sa uskutočnil v roku 2016, krátko po vydaní tohto diela sa vzhľadom na veľký objem podkladových materiálov uvažovalo o druhom, prepracovanom vydaní martinskej monografie. Treba však kriticky poznamenať, že sa uvažovalo stále len v dimenziách spracovania dejín mesta – problematiky prírodných pomerov, geografie, ľudovej kultúry a spoločnosti by ostávali naďalej nepovšimnuté. Na druhé vydanie sa však nenašlo dostatok finančných prostriedkov…

Okrem toho, autori, limitovaní celkovým rozsahom monografie, boli nútení upustiť aj od poznámkového aparátu, ktorý by možno niektorých čitateľov rozptyľoval a tým rozrušoval popularizačný účel publikácie, avšak na druhej strane by prispel k vysvetleniu mnohých faktov, ktoré sa do vydaného textu nezmestili.

Pokorné záverečné slovo si dovolil zostavovateľ Jozef Mlynarčík : ,,Ani táto publikácia si nerobí nárok na definitívne hodnotenia, pretože pre krátkosť času a nedostupnosť mnohých prameňov, najmä po roku 1945, nemohli autori podať ucelený pohľad na históriu, a tak nechávajú priestor ďalším bádateľom, aby pokračovali v načatej práci.“

V závere je spracovaný prehľad citovaných zdrojov a literatúry; cudzojazyčné resumé – angličtina, nemčina, francúzština a ruština a napokon aj Menný register (je otázne, či by bol nápomocným i Miestny/geografický register).

Celkovo môžem túto monografiu odporučiť – každý čitateľ by si v nej mal nájsť ,,to svoje“ z dejín turčianskej metropoly. Ako bolo spomenuté, monografia rozhodne nezdokumentovala celkový vývoj mesta, ale podarilo sa jej sprehľadniť zásadnú časť dejín a dôležité body či momenty, ktoré ovplyvnili súčasný stav a pozíciu mesta Martin. S jej kúpou budete mať menšie problémy než s Miestopisnými dejinami Turca (ktoré sme spomínali v predošlej časti tejto rubriky) – antikvariáty zvyknú túto martinskú monografiu ponúkať za prijateľnú cenu (okolo 20 – 50 EUR), vzhľadom na to, že sa jedná o rozsahovo i formátovo veľkú publikáciu (skrátka ,,knihu hromadného ničenia“) s hodnotnými odbornými textami a kvalitnými obrazovými prílohami, ilustráciami.

Citačný dokaz

MLYNARČÍK, Jozef (ed.) : Martin – z dejín mesta. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. 708 strán. ISBN 80-888992-34-1