Autor článku - Veronika Šimková
21. decembra 2020
Rubrika „Rozhovory s úspešnými Turčanmi“ nám dnes priniesla možnosť vyspovedať mladého ranchera a tanečníka Adama Kmeťa. Ten momentálne pôsobí na rodinnej farme v Dolnom Kalníku, kde sa stará o kone. Taktiež patrí do tanečnej skupiny Shakers Dance Family, ktorí reprezentujú Slovensko aj na zahraničných súťažiach. Mladý a inšpiratívny človek. Verím, že vás bude tento rozhovor baviť rovnako ako nás. Opäť ďalší šikovný Turčan.
Mnohí ťa poznajú pod prezývkou Funky Ranchero de Kalník. Ako si k nej prišiel?
Prezývka Funky Ranchero de Kalník ku mne prišla prirodzene, rovnako, ako sú pre mňa prirodzenou súčasťou kone, farma, Funk a rancherský spôsob života. Táto prezývka vyjadruje moju podstatu bytia na Zemi.
Vyrastal si pri koňoch, bolo teda asi prirodzené že budeš súčasťou jazdeckého klubu. Stále sú pre teba rovnako veľkou vášňou?
Vyrastal som pri koňoch a farmárske prostredie bolo pre mňa prirodzené, avšak vzhľadom na ďaľšie aktivity, ktorým sa venujem, nebolo jasné, že sa budem venovať primárne jazdeckému klubu. Moje smerovanie podporilo najmä štúdium na vysokej škole v Nitre, kde som študoval odbor hipológia, chov koní a jazdectvo, čo vo mne potvrdilo túžbu venovať koňom čas a energiu. Moja vášeň ku koňom, rovnako ako aj ku životu, nie je pominuteľná, ale naopak narastá.
Váš jazdecký klub v Kalníku má bohatú históriu, ktorá sa začala písať v roku 1989. Ako si spomínaš na svoje začiatky?
Je pravda, že jazdecký klub otec založil a prvé kone nakúpil v roku 1989. Medzi naše prvé zvieratá, na ktoré si určite mnohí, mladší aj starší, regionálni jazdci spomínajú, patrila kobyla Sendy a žrebce, plemená Welshpony, Cory, Katany a Brod. Tieto kone písali históriu nášho jazdeckého klubu rovnako tak, ako stáli na začiatku jazdeckej kariéry mnohých, dnes už úspešných jazdcov a vlastníkov koní.
Na svoje vlastné jazdecké prvotiny si spomínam s úsmevom a radosťou. Spolu s bratom a kamarátmi sme sa prezlečení za kovbojov a indiánov naháňali na neosedlaných koňoch po kalnických lesoch, lúkach a hájoch. Neskôr sme túto idylku vymenili za kolbiská a skutočné športové výkony.
Momentálne ste už šiesta generácia Kmeťovcov čo sa stará o kone. Je to stále také rodinné alebo vám pomáhajú aj ľudia mimo rodinu?
V minulosti sa naša rodina nevenovala iba chovu koní, ale zaoberala sa tiež poľnohospodárskou výrobou. Dnes už chováme iba kone, čo je mimoriadne technicky aj organizačne náročné, na čo by sme sami dvaja s otcom nestačili. Spolupracujeme s tímom ľudí, ktorí nám s chodom farmy a jazdeckého klubu pomáhajú. Ide o veterinára, podkováča, konského zubára, externých trénerov, krmovinára, servisného technika a o mnoho ľudí, ako našich študentov, ich rodičov, partnerov a prevádzky, s ktorými spolupracujeme. Týmto by som všetkým rád vyjadril vďačnosť.
Na internete ponúkate tzv. „Vodičák na koňa“. Ako sa dá taký vodičák získať?
Slovné spojenie “vodičák na koňa” v praxi predstavuje súhrn určitých vedomostí, schopností a zručností, ktoré absolvent získa počas absolvovania jazdeckého kurzu v našom klube.
Môžme napríklad prísť pozrieť koníky len tak s deťmi, alebo ako sa k vám dostaneme?
Vzhľadom na režim, ktorý v jazdeckom klube vládne, sme vyčlenili čas pre “náhodných pocestných” sobotu. Doobedia pravidelne prebieha jazdecký krúžok pre deti od 4-12 rokov, ktorý je vhodný pre začínajúcich jazdcov. Poobedia sú vyhradené pre návštevy.
Videli sme ťa teraz v predvianočnom období na námestí s kočom. Uvidíme ťa tak pravidelne? Je to krásne spestrenie.
Jazdy vianočným Martinom boli naplánované na každý víkend cez advent, od piatku do nedele, až do nového roka, ale samozrejme prihliadame na opatrenia a prispôsobujeme sa.
Prejdime aj k iným tvojim záujmom. Si skvelý tanečník. Zbieral si skúsenosti aj kadetade po svete. Ako to hodnotíš?
Je z môjho pohľadu dôležité, aby umelec mohol cestovať, spoznávať nové kultúry a zaujímavých ľudí, pracovať s nimi a inšpirovať sa. Podieľali sme sa na mnohých veľmi zaujímavých projektoch, ktoré ma rôznou mierou formovali do mojej dnešnej podoby, za čo som veľmi vďačný.
Tancuješ sólo, aj s tvojou skupinou SHAKERS, účinkoval si v hudobných klipoch aj v tanečnom filme. Čo z toho ťa baví najviac?
Baví ma na tom práve tá rôznorodosť, práca v rozličných podmienkach, pestrosť podnetov, nutnosť improvizácie a tvorby.
Spoluorganizuješ aj tanečný kemp v Jasenskej doline. Ako to všetko stíhaš? Tanec, tanečné kempy, tábory s koňmi, moderovanie streetových akcií a iné?
Všetky aktivity, ktorým sa venujem ma napĺňajú, nesmierne bavia a preto som ochotný ísť za hranice štandardného nasadenia. Projektom, na ktorých sa podieľam verím a som si vedomý toho, že potrebujú maximálne nasadenia. Žiadne z menovaných aktivít sa vzájomne nenarúšajú, práve naopak, dopĺňajú sa a prirodzene plynú.
Aký máš vzťah k prírode? Chodievaš aj turistikovať tu v okolí?
S prírodou som od malička spätý. Je mojou súčasťou, je vo mne a ja som v nej. Z prírody čerpám energiu, inšpiráciu a dobré vibrácie.
Ak by si si mal vybrať jedno obľúbené miesto v našej Turčianskej záhradke, ktoré by to bolo?
Veľmi krásne spomienky sa mi viažu s mnohými miestami v Turci, ale špeciálne milujem výhľady nad Záborím, túru na Lysec alebo prechádzku Gaderskou dolinou. Krásnych miest je v Turci neúrekom.
Adam, ďakujeme pekne za rozhovor. Osobne si myslím, že si veľká inšpirácia pre mnohých mladých ľudí, ktorí sa chcú stať tanečníkmi a tých, ktorí sa chcú naučiť jazdiť na koňoch. Okrem toho je Adam človek s pozitívnym myslením a mnohí by sme si z neho mohli brať príklad. Adamovi držíme palce, aby si splnil ďalšie svoje sny a ciele.
Veronika Šimková
Som tá druhá polovička našej dvojice. Taktiež už od malička trávim veľa času v prírode a neobsedím na jednom mieste. Dnes som už aj mamina a preto naše výlety naberajú iný zmysel. O tomto projekte som na začiatku ani len netušila, lebo pán manžel sa rozhodol mi to tajiť. Pomáham mu so správou sociálnych sietí a rozhovormi.
Posledný článok
Podarilo sa – prešiel som celý región Turiec
Za posledných päť rokov som si dal jedinečný cieľ – prejsť celý náš región Turiec. Toto nádherné územie som chcel spoznať do posledného detailu, a tak som sa vydal na cestu, ktorá ma zaviedla do každej dediny, doliny, na každý vrchol a po všetkých turistických chodníkoch, ktoré tu máme. Navštívil som známe miesta, ako aj skryté kúty, ktoré zvyknú ostať mimo turistických máp. Táto cesta bola viac než len výletmi do prírody; bolo to dobrodružstvo, ktoré mi ukázalo, aké je Turiec nádherné a nevyčerpateľné miesto, kde sa za každým rohom skrýva nový príbeh a krása.
Naše posledné články
Sučiansky hrad – toto bol skutočne hrad?
Túru na Sučiansky hrad som mal v pláne už pomerne dlhú dobu. Chcel som si zmapovať aj posledný hrad, ktorý u nás v Turci máme. Po Blatnickom, Sklabinskom a Znievskom hrade mi totižto do zbierky chýbal už len ten Sučiansky. Pravdu povedať neviem, či ho vôbec hradom...
Podarilo sa – vydávame kalendár a veci pod značkou Turčianskej záhradky
Ako sa náš projekt rozširoval vznikol nápad vytvoriť si vlastné veci, ktoré by náš projekt reprezentovali. A tak sa Veronika pustila do prípravy našeho loga pre stránku Turčianskej záhradky a rozhodli sme sa pripraviť pre našich fanúšikov šiltovky, tričká, mikiny a...
Podarilo sa – Turčianske lekárničky
V roku 2022 vznikol nápad osadiť v Turci niekoľko lekárničiek. Bohužiaľ sa nám na tieto ,,lekárničky" nepodarilo zohnať finančné prostriedky. Či už nejaký sponzor alebo pokus cez Startlab úspech nepriniesli. Pomaličky som si myslel, že tento projekt je odsúdený na...
Zostaňte v obraze a sledujte najnovšie správy a aktualizácie
Chceš od nás dostávať novinky?
Stačí, keď nám dáš tvoj email. Neboj nebudeme spamovať
