Turiec je región, kde sa história prelína s tajomstvami a legendy ožívajú na každom kroku. Ukryté hrady, záhadné stopy v skalách či príbehy o stratených pokladoch vzbudzujú zvedavosť a podnecujú fantáziu. Niektoré z týchto javov dokáže vysvetliť veda, iné zostávajú nevyriešenou hádankou. Či už ide o dávne civilizácie, prírodné úkazy alebo mýty odovzdávané z generácie na generáciu, Turiec ponúka fascinujúci svet záhad, ktorý čaká na objavenie.

Zakliata panna v Katovej skale?

Do jednej z povestí o hrade Sklabiňa je zakomponovaná aj neďaleká Katova skala. Názov výrazného brala súvisí s tým, že na ňom kat neďalekého hradu Sklabiňa vykonával svoje desivé remeslo. Exekúcia sa vraj uskutočňovala zhadzovaním odsúdencov zo skaly. Podľa jednej z povestí odvrhnutý ženích do brala zaklial dievčinu, ktorá sa za neho nechcela vydať. V skale vraj sedí na poklade a len raz za sto rokov môže vysloviť jediné slovo – vysloboď. Zatiaľ však žiaden driečny mládenec jej prosbu nevyslyšal.

Najprv hradisko potom hrad?

Katova skala bola osídlená oveľa skôr ako vznikol hrad Sklabiňa. Archeológovia v dobre chránenej lokalite kontrolujúcej blízku obchodnú cestu našli stopy po pravekom hradisku z doby bronzovej a železnej. Zaberalo rozlohu 2,7 ha a plnilo si funkciu mocenského a správneho centra severného Turca. Mnoho nálezov súvisí s tým, že bolo kultovým a obetným miestom. Akropola stála na najvyššom mieste hradiska. Plošina nad bralom archeológom poskytla viacero mimoriadne cenných artefaktov dokumentujúcich kontakty hadiska s okolitým svetom. Našli sa tu doslova tisíce jantárových korálikov z Pobaltia, rímske a germánske šperky a predmety bežnej potreby. Nájdené bronzové strelky sa sem pravdepodobne dostali počas obliehania hradiska nomádmi z ukrajinských stepí. Unikátnymi nálezmi je tzv. prepúšťacia tabuľka rímskeho legionára pochádzajúca z obdobia rozvoja púchovskej kultúry na našom území.

Osídlenie Katovej skaly trvalo pravdepodobne až do 15. storočia, keď po útoku bratríkov zanikol stredoveký hrádok slúžiaci ako strážne stanovište hradu Sklabiňa. Katova skala je významným a veľmi štredtým archeologickým náleziskom stráženym dobrovoľnými strázcami, ktorým sa tu podarilo chytitiť pri čine dvoch vykrádačov s detektormi kovov.

Turčianske priezviská

Zaujímavosťou turčianskych obcí ležiacich v okolí Martina je fakt, že početná skupina ich obyvateľov má priezvisko odvodené od názvu dediny. Súvisí to s kým,  že patrili k zemianskym dedinám obývaným rozvetvenými zemianskymi rodinami. V Záborí má napr. takmer polovica ľudí priezvisko Záborský. Z obce pochádzal aj významný slovenský spisovateľ a dramatik Jonáš Záborský (o. i . aj autor Dejín kráľovského uhorska).

Bitka v kostole

V turčianskom Jasene sú dva kostoly. Starší stredoveký Kostol Sv. Margity s nádhernými freskami v interiéri a mladší evanjelický kostol. Starší kostolík stál v Hornom Jasene, ale slúžil aj veriacim z Dolného Jasena, Záboria a Sklabine. Ľudia z jednotlivých dedín mali v chráme vymedzené svoje miesto, čo však bol kameň sváru, pretože každý chcel sedieť, čo najbližšie k oltáru. Na kvetnú nedeľu 22. marca 1672 sa medzi zemanmi z Dolného a Horného Jasena strhla bitka, ktorú nedokázal utíšiť ani kazateľ Filip. Keď si evanjelici v roku 1783 postavili nový kostol, zaviedli v ňom prísne dodržiavaný zasadací poriadok. Výsadné miesta pri oltári mali len zemepáni  z hradu Sklabiňa, ktorí sem občas zašli na bohoslužby medzi ľud, hoci mali vlastnú hradnú kaplnku. Pohádaní veriaci z Horného a Dolného Jasena sedeli v chrámovej lodi ďaleko od seba a hľadeli krížom jeden na druhého zo svojho kúta, napriek tomu, že mnohí boli medzi sebou pokrvní príbuzní.

Obyvatelia Turčianskeho Jasena s rovnakými priezviskami

Podobným prípadom ako Záborie je aj susedná obec Turčianske Jaseno. V tejto obci (ako napovedá aj názov) historicky dominuje priezvisko Jesenský. Pôvodne dedinu tvorila jedna veľká rodina Jesenských, ktorá sa postupne rozvetvovala a stavali v dedine svoje kúrie. Na rozlíšenie si jednotlivé vetvy rodiny pridávali k priezvisku tzv. prímenia. Otec slovenského spisovateľa a politika Janka Jesenského používal meno Ján jesenský – Gašparé. Najslávnejším z Jesenských bol svetoznámy vzdelanec a humanista Ján jessenius (1566 – 1621). Bol synom Baltazára Jesenského, ktorý sa v 16. storočí vysťahoval z Horného Jasena do sliezskeho Vroclavu. Vyštudoval medicínu a filozofiu. Osudovým sa mu stala Praha. V roku 1601 tu vykonal prvú verejnú pitvu v strednej Európe a neskôr sa stal rektorom pražskej Karlovej univerzity. Jesseniova životná púť sa smutne skončila 21. júna 1621 na pražskom staromestskom námestí, kde bol spolu s 27 českými pánmi popravený za účasť v protihabsburskom povstaní.