Pre tých, čo ťa až tak nepoznajú, trošku sa nám predstav.

Ahojte, volám sa Matúš Černek, mám 18 rokov a pochádzam z malebného mesta Turany, ktoré je obklopené Malou a Veľkou Fatrou.

Si úspešný mladý skialpinista. Aká bola tvoja cesta ku skialpu? 

Úspešný je pomenovanie, ktoré by som zatiaľ k sebe neprirovnal. Ešte musí veľa vody pretiecť aby som si zaslúžil toto nazvanie. No však, od malička sme spoločne s rodičmi trávili veľa času v prírode. No ku skialpu ma priviedol hlavne môj ocino, ktorý mi zakúpil moju prvú skialpovu výstroj, ktorá mi slúžila na presun z domu na Chatu pod Chlebom, kde som v tej dobe brigádoval.

Ešte nedávno si bol futbalista. Vymenil si úplne futbal za skialp, alebo stále hrávaš? 

Horám som úplne podľahol, našiel som si tam akýsi pokoj a energiu, ktorú potrebujem prijímať. Futbal bola kapitola v živote, ktorú som úplne uzavrel. Dal mi skvelý základ, no futbalu sa už vyhýbam.

Kedy si so skialpinizmom začal? 

Prvú turistickú výstroj som mal v roku 2017. Pretekársky ho robím od roku 2018.

Pamätáš sa na svoje prvé preteky? 

Áno, boli to domáce preteky K2 Malá Fatra, kde som vyhral v B pri Mužoch. Bol to môj vstup do sveta pretekania.

Akú školu študuješ? Stíhaš popritom trénovať? 

Študujem na Gymnáziu Jozefa Cígera Hronského vo Vrútkach, kde mi vychádzajú veľmi v ústrety a dovoľujú mi často vycestovať do zahraničia. Popritom mám individuálny študijný plán, čiže tréningy si dokážem nastaviť podľa seba.

Aký je tvoj tréning keď je a keď nie je sneh? 

Keď je sneh, tak každý deň trávim čo najviac času na snehu, trénujem dvojfázovo. Ráno a večer. Na sucho, čiže bez snehu, sa môj tréning skladá z behov, behov do kopca, cestnej cyklistiky, kolieskových lyží.

Pretekal si aj na Zimných olympijských hrách mládeže 2020 v Lausanne. Aká to bola pre teba skúsenosť? 

Skúsenosť to bola obrovská. Každému by som prial zažiť atomosféru olympijských hier. Chcel by som v budúcnosti určite zažiť znova ten pocit.

Dokonca si bol vlajkonosičom našej výpravy. Určite to bol pre teba veľký zážitok.

Držať v ruke slovenskú vlajku a mávať s ňou pred plným štadiónom ľudí je niečo neopísateľné. 

V Lausanne to bola pre skialp premiéra. S akými cieľmi si tam išiel? 

S hrdosťou reprezentovať Slovensko. V tej dobe moja príprava nevyzerala moc profesionálne.  Jednoducho som to robil ‘’na kolene’’. Dal som do toho maximum čo som v sebe mal. No po olympiáde sa moja príprava zmenila od základov. Začal som sa tomu venovať profesionálne, dovtedy to bol nejaký pohyb v prírode.

V akých disciplínach sa na ZOHM súťažilo a ako si uspel? 

Bol to individuálny pretek, ktorý sa skladá z viacerých výšľapov a zjazdov, ďalej šprint čo je 4 minútový pretek a miešaná štafeta, ktorú sme absolvovali spoločne v tíme Európa s Ruskom. Myslím, že na individuále aj šprine som obsadil 16. miesto, a v štafete 9. 

Čo ťa teraz najbližšie čaká? A čo by si chcel v skialpe dosiahnuť? 

Akurát cestujem na svetový pohár do Švajčiarska, do mesta Verbier, hneď po ňom sa presúvam na ďalší, do Francúzska, do Flaine. Chcel by som dosiahnuť to, aby sa čo najviac ľudí dozvedelo o pretekovom skialpinizme. Dostať ho spoločne s ľuďmi v mojom obore do popredia. 

Chodievaš turistikovať aj tu v okolí?

Skôr by som to nazval tréning. Svojim spôsobom mám každý tréning nejakú ‘’turistiku’’. Či už v Malej alebo Veľkej Fatre.

 Keby si si mal vybrať jedno obľúbené miesto v našej Turčianskej záhradke, ktoré by to bolo?   

No predsa hrebeň Malej Fatry. Miesto, ktoré ma vtialo do tohto čarovného sveta.

Matúš ďakujeme pekne za rozhovor. Verím, že ste sa o tomto mladom talente dozvedeli viac. Skial prežíva poriadny boom a učaroval aj Matúšovi. Verím, že nielen náš Turiec, ale aj Slovensko bude naďalej skvelo reprezentovať.