Autor článku - Veronika Šimková
13. januára 2021
Rubrika „Rozhovory s úspešnými Turčanmi“ nám dnes priniesla možnosť vyspovedať známeho herca Juraja Kemku. Juraj Kemka je slovenský divadelný, filmový a dabingový herec. Študoval na VŠMU v Bratislave spoločne s takými hercami ako je Róbert Jakab, Marián Miezga alebo Lukáš Latinák. Pôsobí v divadle Astorka Korzo ’90. Okrem účinkovania v divadle, ho taktiež môžete vidieť v rôznych reláciách alebo seriáloch. Verím, že sa o našom rodákovi dozviete viac.
Ako sa máte? Ako ste prežili sviatky?
Doma sme všetci zdraví, takže sa mám fajn, ďakujem…sviatky som prežil inak, ako po minulé roky. Väčšinou trávime sviatočné dni spolu so starými rodičmi tu v Bratislave, ale tento rok sme museli osobné kontakty striktne obmedziť. Vianočné sviatky boli po prvykrát iba v rámci nás štyroch doma pri našom vianočnom stromčeku.
Pochádzate z hereckej rodiny?
V našej rodine neboli nikdy herecké ambície. Moja starká, maminkina mama pracovala v martinských divadelných dielňach ako krajčírka. Možno je toto spojenie s hereckým svetom, ktorý mňa tak očaril 🙂
Odkedy ste vedeli že chcete ísť študovať na VŠMU? Bolo ťažké sa tam dostať?
Vo štvrtom ročníku na gymnáziu, keď sa študenti rozhodujú kam ďalej, mi hlavou prebehla myšlienka skúsiť herectvo, ale keď som videl štatistiky uchádzačov a prijatých, radšej som prestal snívať. Takže moja túžba ísť študovať na VŠMU bola veľmi mladá a hneď v zárodku som ju vymazal z hlavy. Prihlásil som sa na VŠDS do Žiliny, ale tam som po troch mesiacoch prednášok pochopil, že musím ísť pokračovať v mojom začatom sne!
Už na výške ste boli spolužiakmi s Róbertom Jakabom, Mariánom Miezgom aj Lukášom Latinákom. Spolu účinkujete v TV reláciách, v divadle, robíte Vianočný bazár chalaňov. Nikdy ste na seba nemali ponorku?
Martinovi Hubovi vďačíme za skvelý a silný ročník, ktorý popri Lukášovi, Robovi a Majovi dopĺňal Vlado Kobielsky, Peter Nádašdi a z dievčat Helenka Krajčiova, Lucia Lužinská, Slávka Halčáková a hviezda maďarského filmu a divadla Agi Gubíkova. Od začiatku sme si na javisku veľmi rozumeli a stali sme sa kamarátmi. A to, aby sme nemali ponorku vždy zabezpečia divadelné prázdniny a v súčasnosti si celkom chýbame….
Už v roku 1998 ste získali ocenenie Dosky za absolventské predstavenie. Bolo to práve to, čo ešte viac nakoplo vašu kariéru?
Povedal by som, že to určilo a hlavne ovplyvnilo veľa vecí do budúcnosti. Veľa ročníkov nemá v ďalšom pôsobení to šťastie spolu hrať. Po skončení školy sa ročník rozpadne a každý sa zamestná v inom divadle v inom kúte Slovenska. Ak sa vôbec všetci zamestnajú…my sme si v roku 1998 povedali, že predstavenie, za ktoré sme získali Dosky budeme hrať dovtedy, pokým budeme všetci piati na tomto svete:) Zatiaľ to platí.
Potom ste získali sošku OTO v roku 2015. Ako ste to vnímali?
OTA si veľmi vážim a teším sa z neho. Výrazne je to zásluha Partičky, ktorá myslím v roku 2015 končila, začali sme nakrúcať KREDENC, bolo to fakt hektické obdobie…V tom roku sa tešila z OTA aj Zuzka Šebová, s ktorou som sa v Kredenci pravidelne stretával. Diváci milovali náš humor, my sme to veľmi cítili a snažili sme sa robiť vtipné veci…Cez divácku anketu sme dostali obrovskú odmenu v podobe OTA. Bol to skvelý čas..
Pôsobíte v divadle Astorka Korzo ’90, účinkujete v TV aj v dabingu. Čo z toho vás baví najviac?
Najviac? Neviem to takto posúdiť…Som vďačný, že možem byť súčasťou divadla Astorka a takisto TV projektov, či už je to dabing alebo TV relácie. Ale bez divadla s divákmi, ktorí sedia v hľadisku si neviem predstaviť život…korona to len potvrdzuje.
Herci prežívajú momentálne tiež ťažké obdobie. Ako Vás ovplyvnila súčasná kríza?
Kríza nás hercov ovplyvnila maximálne ako mohla. Zrušila sa nám prakticky celá divadelná sezóna s výnimkou pár predstavení v júni a októbri, kedy sa pandemická situácia trochu zlepšila, resp. stagnovala. Divadelní herci sú zvyknutí na živé publikum a jeho reakcie. Potrebujeme to k životu asi ako dýchať čerstvý vzduch. Pandémia to zastavila a všetkým nám divadelníkom ostáva len dúfať, že to jedného dňa pominie a my sa vrátime pred našich divákov..
U divákov ste obľúbený najmä vďaka svojmu humoru. Po kom ste ho zdedili?
Zo svojho pohľadu možem povedať, že moja rodina netrpí nehumorom. Taký ten milý, rodinný humor často používala mama aj otec, ktorý bol vždy stredobodom spoločnosti pri rôznych oslavách a rodinných stretnutiach. V minulosti hrával na harmonike, s kamarátmi mali kapelu, s ktorou vymetali svadby po celom martinskom okrese a otec rád vždy zobral úlohu showmena:) ale uňho to neprerástlo do nejakého vačšieho verejného vystupovania..
Lákali Vás aj iné profesie?
Pilot Boeingu by bol fajn:)
Momentálne žijete v Rakúsku. Prečo ste ho vymenili za Slovensko?
Vďaka revolúci v roku 1989 žijeme v slobodnej krajine a sme súčasťou Europskej únie. Ja to považujem za veľký dar, za ktorý som vďačný generácii, ktorá to vtedy dokázala dotiahnuť až do odchodu komunistickej diktatúry. Aj preto nevnímam to, že žijem v inej krajine. Do divadla mám autom 10 minút, keď to porovnám s inými častami Bratislavy, odkiaľ do centra mesta cestujú často vyše hodiny. Je to skvelá vec. Všetky moje pracovné povinnosti mám na Slovensku, kde platím aj dane samozrejme. Hranice sú len v našich hlavách a žiaľ ešte vo svete medzi veľa neslobodnými a slobodnými štátmi.
Aký je pre Vás ideálny oddych keď si nájdete chvíľku času?
Milujem more. Ležať pri ňom s mojimi najbližšími je moj najkrajší oddych….
Vraciate sa naspäť do Martina? Chodievate aj turistikovať tu v okolí?
V Martine žijú moji rodičia. Snažíme sa ich pravidelne navštevovať, žiaľ v tejto pandemickej dobe sme naše výlety do Martina museli veľmi obmedziť. Naposledy sme boli v Turčianskej záhradke v lete 2020, keď sa situácia trochu uvoľnila. Prešli sme sa po Gaderi a Jasenskej doline. Veľmi dúfame v to, že budeme môcť opäť slobodne chodiť po všetkých krásnych kopcoch v okolí Martina, mám to tam naozaj veľmi veľmi rád. Veľká Fatra je pre mňa jeden z najkrajších kútov Slovenska…Borišov, Ploská, Ostrá sú nádherné kopce:)
Ďakujeme pekne za rozhovor. Verím, že ste sa o našom rodákovi dozvedeli niečo nové. Želáme mu veľa úspechov, či už v osobnom alebo profesijnom živote. Veríme, že sa čoskoro celá situácia zlepší a herci sa budú môcť vrátiť k tomu, čo ich napĺňa a to je kontakt s publikom. Nezabudnite si prečítať aj ďalšie rozhovory a príbehy na našom blogu Turčianskej záhradky.
Veronika Šimková
Som tá druhá polovička našej dvojice. Taktiež už od malička trávim veľa času v prírode a neobsedím na jednom mieste. Dnes som už aj mamina a preto naše výlety naberajú iný zmysel. O tomto projekte som na začiatku ani len netušila, lebo pán manžel sa rozhodol mi to tajiť. Pomáham mu so správou sociálnych sietí a rozhovormi.
Posledný článok
Podarilo sa – prešiel som celý región Turiec
Za posledných päť rokov som si dal jedinečný cieľ – prejsť celý náš región Turiec. Toto nádherné územie som chcel spoznať do posledného detailu, a tak som sa vydal na cestu, ktorá ma zaviedla do každej dediny, doliny, na každý vrchol a po všetkých turistických chodníkoch, ktoré tu máme. Navštívil som známe miesta, ako aj skryté kúty, ktoré zvyknú ostať mimo turistických máp. Táto cesta bola viac než len výletmi do prírody; bolo to dobrodružstvo, ktoré mi ukázalo, aké je Turiec nádherné a nevyčerpateľné miesto, kde sa za každým rohom skrýva nový príbeh a krása.
Naše posledné články
Sučiansky hrad – toto bol skutočne hrad?
Túru na Sučiansky hrad som mal v pláne už pomerne dlhú dobu. Chcel som si zmapovať aj posledný hrad, ktorý u nás v Turci máme. Po Blatnickom, Sklabinskom a Znievskom hrade mi totižto do zbierky chýbal už len ten Sučiansky. Pravdu povedať neviem, či ho vôbec hradom...
Podarilo sa – vydávame kalendár a veci pod značkou Turčianskej záhradky
Ako sa náš projekt rozširoval vznikol nápad vytvoriť si vlastné veci, ktoré by náš projekt reprezentovali. A tak sa Veronika pustila do prípravy našeho loga pre stránku Turčianskej záhradky a rozhodli sme sa pripraviť pre našich fanúšikov šiltovky, tričká, mikiny a...
Podarilo sa – Turčianske lekárničky
V roku 2022 vznikol nápad osadiť v Turci niekoľko lekárničiek. Bohužiaľ sa nám na tieto ,,lekárničky" nepodarilo zohnať finančné prostriedky. Či už nejaký sponzor alebo pokus cez Startlab úspech nepriniesli. Pomaličky som si myslel, že tento projekt je odsúdený na...
Zostaňte v obraze a sledujte najnovšie správy a aktualizácie
Chceš od nás dostávať novinky?
Stačí, keď nám dáš tvoj email. Neboj nebudeme spamovať