Pre tých čo ťa ešte nepoznajú sa nám trošku predstav. Prečo práve kariéra DJa?

Na úvod by som sa Vám chcel predstaviť. Volám sa Lukáš Matej, pochádzam z malej dedinky Folkušová, neďaleko mesta Martin. Hudba ma pohltila už v detstve na základnej škole, kde som z rádiomagnetofónu prinesenom v starej cestovnej taške púštal pesničky na vianočných večierkoch.

Aké boli tvoje začiatky?

Moje hudobné kroky som upriamil na silvestrovské zábavy v našej obci. Samozrejme ako žiak základnej školy som nemal žiadne finančné prostriedky na nákup techniky. Púšťalo sa na tom, čo dom dal a čo požičali kamaráti a známi. Naše hifi-veže dostali na takých akciách pekne zabrať :). S príchodom na strednú školu prišli aj prvé brigády. Písal sa rok 2005, keď som si kúpil svoj prvý mixpult a prvé svetlo. Akcie sa rozvíjali rôznymi oslavami, privátnymi diskotékami v našej klubovni, prípadne v klube mladých vo vedľajšej obci. Samozrejme všetko zadarmo, čo mi v tom čase absolútne nevadilo, nakoľko som bol rád, že mám kde a koho zabávať. I keď neustále som sníval o tom, aké by to bolo mať pravidelné hranie a nie len ročne odohrať 3-4 akcie. V roku 2007 som nastúpil do práce, prišli pravidelné financie, nákup prvej veľkej techniky. Rozšírilo sa aj moje dj-ské pôsobisko. 

Mal si aj iné zamestnanie. Keby si to mal porovnať s terajším,aké to má pre teba výhody?

Prvé a jediné zamestnanie bolo hneď po strednej škole v známych tlačiarňach v centre Martina. Veľa ľudí má predstavu, že ako SZČO sa mám (nie len ja) super. Že nemusím byť zamestnaný, no málokto si uvedomuje, že v takomto prípade je človek plne odkázaný na svoje schopnosti uspieť, vedieť sa predať či komunikovať s ľudmi. Samozrejme najväčšia výhoda je, že ma živí len to, čo ma baví. No zároveň je to každodenná neistota pri pohľade na budúcnosť o to viac, keď už nie som zodpovedný len sám za seba, ale aj za rodinu. Ďalšia vec s tým spojená je cestovanie. Vďaka práci DJa navštevujem mnohé miesta, kde by som sa za bežných okolnosti nikdy nedostal, i keď priamo šoférovanie ma moc nebaví :))

Absolvoval si veľa svadieb. Ako vieš odhadnúť kedy čo zahrať aby sa ľudia bavili až do rána?

Tých svadieb už bolo takmer 200. Ako odhadnúť na čo sa budú ľudia baviť. Priznám sa, že na túto otázku neviem jednoznačne odpovedať. Povedal by som to asi tak, že za moju doterajšiu kariéru som vystupoval od klubov, cez zábavy, plesy, rodinné oslavy, svadby, stužkové, večierky pre deti, ale aj večierky (posedenia) dôchodcov. Prakticky som vystupoval pred kompletným spektrom publika a asi vďaka tomu mám za viac ako 16 rokov vybudovaný spomínaný odhad.

Hrávaš aj na stužkových. Čo ťa baví viac – svadby alebo stužkové?

Nedokážem povedať, čo ma baví viac, nakoľko som rád všade tam, kde je dobrá nálada a ľudia sa prišli zabaviť. Či je to svadba, stužková, oslava, ples, zábava, vždy je to o ľuďoch. Dokonca to nie je ani o počte, zažil som perfektnú zábavu na svadbe s pätnástimi hosťami, ale aj festival s obrovským publikom.

Prejavuje sa aj u tvojej dcérky záujem o hudbu?

Áno, veľmi. Hudbu vníma od pár mesiacov života. Prvé na čo si spomínam, čo ju oslovilo, bol Karel Gott a jeho nemecké polky, ale aj východoslovenská skupina Ščamba. Prešli sme si aj detskou klasikou –  Fíha, Spievankovo, no a  aktuálne to sú rôzne ľudovky a Rock and rollové hity. Už som odsledoval, že má veľmi rada rýchle a rytmické hudobné žánre.

Vieme, že sa rád prechádzaš. Chodievate aj spolu s rodinkou turistikovať?

Dosť sme chodili, kým sme boli len dvaja. Prešli sme mnoho vrchov, či dolín Veľkej a Malej Fatry. Často nám robil spoločnosť aj môj psík. Bohužial dcérka zatiaľ nemá výdrž ani nadšenie pre turistiku, sme radi keď sa vydrží prechádzať aspoň hodinku.  Verím však, že s pribúdajúcim vekom to príde aj na ňu, bol by som veľmi rád, ak by si našla cestu k prírode či zvieratám. Budem sa snažiť viesť ju týmto smerom avšak určite nie nasilu. 

Nezabudni si prečítať aj článok o prvom roku našej Turčianske záhradky

Ak by si mal vybrať jedno obľúbené miesto v našej Turčianskej záhradke, ktoré by to bolo?

Každé zákutie Veľkej Fatry je moje obľúbené miesto. 🙂 Veľmi často sa mi stáva, že miesto ,ktoré je cez deň všedné, je magické pri východe či západe slnka. Keď je inverzia, je magický každý kopec z ktorého je výhľad na hmlistú deku, ktorá zakrýva celý kraj či dolinu. Keď už musím vybrať jedno, je to na vrchole kopca Pekárova nad mojou rodnou dedinou.  Ponúka jedinečný výhľad na celú  Gaderskú dolinu, vrcholy Tlstú, Krížnu, či najvyšší Ostredok. Opačným smerom je výhľad na celý Turiec, od Turčianskych Teplíc až po Dubnú skalu a takmer na celé pohorie Malej Fatry. 

A naopak, chýba ti v Turci niečo?

Na túto otázku mám dve odpovede. Prvá je, že mne osobne nič, máme tu krásne pohoria, veľké množstvo pamiatok, vodné plochy, prakticky neobmedzené možnosti športového, či turistického vyžitia. To, čo mi ale chýba je určitá spoločenská aktivita a ochota sa o toto všetko starať a zachovať to aj pre ďalšie generácie. Nie že by bolo všetko zlé, no miest ktoré sú znečistené, zničené a zdevastované ľudskou činnosťou je na môj vkus v Turci až moc. 

Si aj šikovný fotograf. Nebojíš sa byť schovaný v lese a čakať kedy príde medveď alebo iné zviera?

Fotografovanie divých zvierat je môj najväčší koníček, veľmi rád sa aj celý deň túlam lesmi a horami. Často som šťastný aj keď nič neodfotím, no pochopiteľne poteší ma každá fotka lebo za každou je nejaký príbeh. Nestáva sa moc často, že sedím niekde schovaný, som viac fotograf turista. Prejsť 15-20 km za deň u mňa nie je nič výnimočné. Klamal by som keby som povedal že som sa nikdy nebál. Prvé stretnutia, napr. s medveďom hnedým boli aj pre mňa adrenalínové zážitky. No časom sa človek osmelí, hlavne zistí, že napríklad spomínaný medveď je jeden z najplachejších obyvateľov lesa, ďaleko viac ako sa ľudia boja medveďov sa medvede boja ludí, čo viac menej platí pre všetky zvieratá. Vďaka rôznym ľudským činnostiam sa väčšina zvierat prispôsobila na nočný život, preto je každé jedno stretnutie výnimočné a vzácne.

Maš nejaké svoje tajné miesta?

Nie:) Často sám neviem ešte ráno kam pôjdem. Naučil som sa a stále sa učím pozorovať okolie. Rôzne stopy, pobytové znaky, vďaka čomu sa mi s pribúdajúcim časom darí nájsť zvieratá neďaleko miesta, kde práve bývame. Baví ma rôznorodosť, každý biotop je jedinečný a výnimočný. Jeden deň sa vyberiem k vode sledovať, či fotiť vodné vtáctvo a na druhý deň idem do hôr za medveďmi, diviakmi a inými obyvateľmi lesa.

A teraz trošku k aktuálnej situácii. Určite sa ťa veľmi dotýkajú opatrenia čo sa týka svadieb a rôznych akcií. Ako sa s tým vysporiadavaš?

Dotýkajú asi ako málokoho, kto číta tento náš rozhovor, nakoľko som v tej skupine ľudí, ktorí dostali absolútny zákaz vykonávať svoju zárobkovú činnosť. Ešte vo februári som tomu neveril, že sa niečo také môže stať. Keď v marci prišiel prvý zákaz, myslel som si že to je na pár dní, prípadne týždňov. Boli z toho tri mesiace.  Neboli to pre nás ľahké časy, nakoľko sme si začiatkom marca zaobstarali rodinný dom.  Museli sme prejsť na krízový režim, obmedziť sa len na nevyhnutné výdavky. Našťastie cez leto prebiehali akcie v normálnom režime a vďaka tomu sme si dokázali vytvoriť rezervu na nasledujuce zimné obdobie. Ostáva mi len veriť, že budeme ako spoločnosť rozumní, disciplinovaní a pandémia čoskoro skončí.

Ďakujeme pekne za rozhovor a dúfame, že ste sa o Lukášovi dozvedeli informácie, ktoré ste doteraz nevedeli. Ďalší inšpiratívny Turčan, ktorého sa oplatí sledovať. Lukášovi držíme palce, aby sa čo najskôr mohol vrátiť k tomu čo ho baví a živí.