Ako ste sa dostali k hudbe? Chodili ste ako dieťa do ZUŠ-ky alebo ste talent od prírody?

Pamätám si, že ako mladé ucho na prvom stupni ZŠ som už chodil po speváckych súťažiach s vtedajším, teraz už nebohým, pánom riaditeľom Žingorom. Jedného dňa sme mali triednu spevácku súťaž, kde som sa nejakým spôsobom zapáčil a už to so mnou išlo. Chodili sme z jednej súťaže na druhú. Boli to pekné časy a moc ma tešilo, že som v tom mal aj podporu vtedajšej mojej triednej pani učiteľky Helenky Ogurekovej. Mám aj také záblesky, že ako malý doma s tenisovou raketou sa hrám na gitaristu a svojím hlasným prejavom som nedal susedom pokoja.

V roku 2001 ste s kamarátmi založili kapelu Bačova fujara a nahrali ste niekoľko albumov. Ako spomínate na začiatky?

Na tieto časy sa nedá spomínať v zlom. Bolo to bestarostné prežívanie svojich rockových úletov. Spoločne s Michalom Kulichom a Jánom Lichnerom sme založili svoju vytúženú kapelu a snažili sme sa na muziku baliť baby. Hrali sme sa na veľkých rockerov a aj napriek tomu, že sme moc dobre hrať nevedeli, tak sme žali v celku úspech. Bolo to fakt pekné obdobie  kedy tu ešte rocková muzika mala silné zázemie. V kluboch to žilo a ako mladí sme v kuse žili spoločenský život. Aj na neznáme kapely boli na akciách množstvá ľudí.

Od roku 2014 ste sa vydali na sólovú dráhu. Prečo ste sa tak rozhodli?

Bačovu fujaru som držal pri živote cez desať rokov a ja jediný som tam bol ako stály člen. Bolo to veľmi obtiažne udržať teenagerskú kapelu pohromade. Všetci sme sa v tom období hľadali a preto bolo normálne, že nie každý mal v tom takú záľubu po celý čas ako ja. Ja som sa v muzike našiel už v 15tich rokoch a bol som jej úplne oddaný na 110%. Keď prišlo posledné rozídenie v kapele v dannom roku 2014 som si povedal, že to už nemá význam držať niečo pri živote, keď mám pocit, že na tom záleží len mne samotnému. Vtedy som cítil, že sa chcem oslobodiť a byť sám za seba a v podstate nebyť na nikom závislý. Preto toto rozhodnutie beriem za veľmi oslobodzujúce a prelomové v mojom hudobnom živote.

Slovensko Vás začalo vnímať viac až od účinkovania v talentovej show. Čo Vás viedlo k tomu sa tam prihlásiť?

Možno to pre niekoho bude znieť ako klišé, ale boli to znamenia medzi nebom a zemou, ktoré mi ukázali možnosť tejto cesty. Bol som už vo veku, kedy som už dané veci, ktoré sa nám dejú, dokázal rozkódovávať a začal som cítiť niečo silné, čo ma tam stále ťahalo. Bol to pre mňa jeden z najmagickejších zážitkov, čo som v živote zažil. Na tejto ceste sa diali samé mysteriózne veci.

Postúpili ste až do finále a výhra Vám unikla len o kúsok. Aký to bol pocit?

Nemyslím si, že mi niečo uniklo. Ja som už pred samotným vysielaním chodil a každému účinkujúcemu som vravel, že my sme už všetci víťazi a teraz už je len a len na nás, ako s tým vynaložíme. Môj pocit počas celého finálového večera bol fakt nádherný a ja som sa doslova cítil ako víťaz. Zažil som veci o ktorých som len sníval a dialo sa to úplne samo. Som moc vďačný za tieto chvíle.

Ako sa zmenila vaša kariéra po účinkovaní v talentovej show? Vnímate to pozitívne?

Nadobudol som trošku viac sebavedomia a motivácie do ďalších dní. Rozhodol som sa živiť muzikou a niektoré veci pustiť. Hovoril som si, že kedy,  keď nie teraz sa môžem pokúsiť splniť si sen a skúsiť sa živiť niečím čo z hlbín svojej duše milujem. Bolo to správne rozhodnutie a som rád, že som dokázal potlačiť strach, ktorý mi dovtedy bránil v úplnom oddaní sa muzike.

Na nejakú dobu ste sa odmlčali a doprevádzali ste spisovateľa Pavla Hiraxa Baričáka na prednáškach. Bola to pre Vás obohacujúca skúsenosť a plánujete v tom pokračovať?

Pali bol prvý, ktorý mi dal šancu, keď som sa vydal na svoju sólovú dráhu. My sme sa už poznali dávno skrz to, že sme dokonca hrávali spolu v jednej kapele a celkovo muzika mi priniesla „brata“ v podobe Paliho do života. Pre mňa bolo veľmi prínosné, že Pali ma začal brávať na svoje prednášky a ja som sa mohol socializovať.  Inak by som bol zavretý vo svojej ,,jaskyni“ a hral si pre štyri steny. Pre muzikanta je najväčším potešením, keď má s kým zdieľať svoju vášeň a svoje energie.

Nezabudni si prečítať aj článok o prvom roku našej Turčianske záhradky

Texty piesní si píšete sám. Ide Vám to ľahko alebo potrebujete ‚,,kopnúť“múzou?

Väčšinu piesní som napísal sám. Vtedy mám ku piesni oveľa väčší vzťah a hlavne dokážem ponúknuť svojmu publiku úplnú autenticitu, na ktorej si zakladám. Najviac obohacujúci pre moju tvorbu je pocit, že ja vlastne nemusím tvoriť. Ja po tom túžim, ale nemusím. Je to skvelý pocit, keď nie ste pod tlakom, že teraz musím vytvoriť hit. Som rád, že vo svojej tvorbe mám úplnú slobodu, keďže nie som upísaný nejakému vydavateľstvu, alebo nie som zaviazaný nejakému manažérovi. Ten pocit, že som sám sebe pánom svojho tvorivého procesu, mi prináša bezpodmienečné napojenie a som za to maximálne vďačný. Veľakrát sám nechápem, kde sa tá pieseň zobrala. Iba píšem a píšem a zrazu sa ocitnem, ako plačem, že sám neviem slovne opísať to, akú pieseň som napísal.

Nedávno Vám s kapelou vyšiel nový album. Plánujete krst doma v Martine. Prezradíte nám viac?

Plánujem? Ja už toto slovo nechcem ani moc používať. Ja skôr snívam o nejakom krste. Ten krst mal byť už v apríli, ale skrz okolnosti sa musel preložiť. Teraz je presunutý na 19.12. a mal by sa uskutočniť v kine Moskva. Avšak doteraz ešte neviem na 100% povedať, či sa krst uskutoční. Stále čakám ako to bude daný okamih chcieť, aby sa to uskutočnilo, alebo nie. Bude to veľmi spontánne ak sa to uskutoční ešte v tomto termíne. Nechajme sa všetci prekvapiť.

Momentálna situácia asi veľmi ovplyvnila vaše koncerty. Boli ste súčasťou live stream koncertov. Stále v tom pokračujete? 

Áno, dokonca som aj vytvoril projekt s názvom „Láska spája“, ktorý sprostredkovával kultúru cez streamovacie služby. Teraz som sľúbil, že 12.12. zahráme taký malý akustický setík opäť. Pevne verím, že to poteší nejakých ľudí a aspoň takto si spolu užijeme chvíľu kultúry. Úprimne, nikdy to nenahradí osobný kontakt s publikom a naopak. Je to iba maličká náplasť, ktorá sa dá „ovoňať, ale nie zjesť“

Charakteristický je pre Vás úsmev a optimizmus. Ako sa Vám darí stále si to udržať?

Hľadám čo len malý záblesk na to, aby som sa mohol chytiť čo len malej slamky, ktorá mi umožní neprepadnúť do negatívnych energií. Je to mnohokrát veľmi ťažké, obzvlášť v tejto dobe. Mám teraz ranný rituál, ktorý ma fakt baví a ktorý je tiež určitým spôsobom, ako si udržujem dobrú náladu. Vstávam každý deň o 4:30 a začínam nový deň s muzikou. Už o 5:00 som v štúdiu, kde si hrám, alebo tvorím a až následne potom idem do práce. V tomto období sa mi to inak ani nedá, keďže potrebujem uživiť rodinku a muzikou sa to teraz nedá len tak.

Máte dve krásne dcérky. Prejavuje sa aj u nich záujem o hudbu?

Ďakujem. Áno sú skvelé. Viete, ono to je asi aj dosť obtiažne nemať záujem o muziku, keď vám tato „huláka“ a hrá stále na nejaký nástroj.  Staršia Alžbetka už chodí aj na hodiny klavíru a som nesmierne šťastný, že tieto Vianoce si prvý krát spolu zaspievame aj „Tichú noc“. Ona bude hrať na klavír a my ostatní spievať.  Mladšia Amálka už skladá svoje vlastné piesne.  Niekedy, keď ju potajomky sledujem a sama si spieva, tak len nechápavo pozerám, akú má úžasnú predstavivosť a ako si dokáže vytvárať svoje vlastné piesne. Milujem ich.

Chodievate spolu s rodinkou turistikovať tu v okolí?

Chodievame zatiaľ len na také menšie túry, keďže dievčatá sú ešte maličké. Asi najťažšiu túru sme spolu absolvovali, keď sme išli na Maguru. Snažíme sa ich viesť ku láske k prírode a veľmi sa teším na to, keď už budú mať aj silnejšie nožičky, aby zvládli aj náročnejšie túry. No zatiaľ nám stačia aj tie malé kopce a pláne čo máme pri domčeku.

Ak by ste si mali vybrať jedno obľúbené miesto v našej Turčianskej záhradke, ktoré by to bolo?

Milujem Katovu skalu. Toto je pre mňa magické miesto, ktoré vždy rád navšívim, keď potrebujem načerpať energiu, alebo si upratať myšlienky. Zažil som tam mnoho zaujímavých okamihov, ktoré si doteraz neviem vysvetliť. Je to veľmi energické miesto. Teraz však, keď už nebývame v Turčianskej Štiavničke ale v Belej, som si moc obľúbil kopce okolo Jasenskej doliny smerom na Lysec. Zamiloval som si bicyklovanie a v Jasenskej moc rád navštevujem ich bikové dráhy.

Ďakujeme pekne za rozhovor a dúfame, že ste sa o Jurajovi dozvedeli informácie, ktoré ste doteraz nevedeli. Ďalší inšpiratívny Turčan, ktorého sa oplatí sledovať. Jurajovi držíme palce, aby aj napriek nepriaznivej situácii, ,ľudia ako on – teda umelci, našli priestor, kde sa budú môcť realizovať.