Ako si spomínaš na svoje detstvo? Ako mladý chalan si začínal s projektom referaty.sk a na gymnáziu s časopisom GYMLET.

Moje detstvo sa spája s Martinom, kde som odmalička vyrastal. Na Nálepkovú som chodil do materskej školy a potom kúsok vedľa na Mudroňovu na základnú školu, kde bol mojim triednym učiteľom aj Bruno Horecký. Autor Jožka Fľaka, ktorý bol naša odmena za dobré výsledky v triede. Hneď oproti Mudroňovej som chodil na klavír na umeleckú školu. Na Ľadovni som potom chodil na 8 ročné gymnázium, kde sme pokračovali s vlastným časopisom GYMLET. Dalo by sa povedať, že všetok svoj voľný čas som trávil za počítačom. Najprv pri hraní hier a neskôr pri práci na triednom časopise. Skúšal som aj grafiku a programovanie.

Takže si bol skôr ten typ dieťaťa, čo sedí za počítačom a netrávi veľa času vonku?

Áno, cestoval som cez internet. Samozrejme hrávali sme sa aj hry, ale predovšetkým sme robili na časopise a ja som v tej dobe začal programovať, lebo ma fascinovalo, čo dokážeš na počítači urobiť. Každopádne na detstvo mám fantastické spomienky a vôbec nemám pocit, že by som sa nudil.

Ak som to správne pochopil, tak ty si vytvoril konkurenciu pre Fľak svojmu učiteľovi?

Bolo to tak, že sme ako štvrtáci založili školský časopis – to bolo ešte na „Mudroňke“ a vlastne mesiac alebo dva na to tretiaci založili Fľak. Im bol vtedy triednym učiteľom práve Bruno Horecký. Takže sme začínali veľmi krátko po sebe.

Popritom vznikli aj referaty.sk?

Áno, to bolo na osemročnom gymnáziu a musím povedať, že sa mi moc nechcelo vtedy čítať povinnú literatúru v škole. Takže som k tomu hľadal nejaké referáty. V tej dobe som už trošku programoval, snažil sa rozvíjať a robil webstránky. Chcel som to posunúť na vyšší level a kúpil som si učebnicu programovania. Rozmýšľal som, čo by mohla byť prvá vec, ktorú urobím a tak som naprogramoval katalogizačný program na referáty. Najprv u seba na počítači. Potom ma napadlo, že by to mohlo byť užitočné aj pre niekoho iného a tak som sa rozhodol to dať na internet. Lenže doména referaty.sk už bola obsadená. Tak som napísal chalanovi, čo ju mal a dohodli sme sa, že to dáme dokopy a následne sme to ťahali spolu 4 roky.

Vec, ktorá pomohla veľa študentom, ale učitelia z toho asi neboli veľmi nadšení?

Pokiaľ viem, tak to jedného času to bola asi 10.najnavštevovanejšia stránka na Slovensku. Niektorí učitelia to brali tak, že je to miesto, kde chodia deti len podvádzať. No mali sme aj takých učiteľov, ktorí sami pridávali referáty a tým pomáhali spracovať niektoré témy. Iní zase podporovali žiakov, aby tam išli a pripravili svoj vlastný referát. Aby sa deti naučili pracovať zo zdrojmi a následne ich spájať. Takže to malo aj pridanú hodnotu, len to už záležalo na učiteľovi, aby robil žiakom akéhosi sprievodcu. Dôležité bolo naznačiť deťom, že nie je umenie to len skopírovať.

Ako si spomínaš na svoje začiatky v Martinuse a ako si sa tam dostal?

Bolo to úzko spojené s referátmi. Lebo sme rozmýšľali ako by sme si mohli privyrobiť a napadlo nás, že pod referátmi by mohol byť odkaz na knižku, z ktorej sa čerpalo a tú by si si mohol kúpiť. Martinus v tej dobe robili webstránku a napadlo mi, že by sme to mohli nejako prepojiť. Im sa to zapáčilo a navrhli mi, aby som im urobil internetový obchod. Samozrejme že som súhlasil a pritom som o tom nič nevedel. Nakoniec sme sa do toho pustili a 31. augusta 2001 sme spustili Martinus.sk.

Nezabudni si prečítať aj článok o Lucii Hrivnák Klocovej – úspešnej olympioničke z Turca

Následne si dostal hneď ponuku stať sa členom Martinusu?

Nie, ja som tam začínal ako brigádnik – programátor. Vlastne ani moje odmeny neboli finančné a dostával som napríklad skener, tlačiareň, napaľovačku a takéto veci. Každopádne aj tak by som si ich za peniaze kúpil, takže to bolo jedno. A tým, že som na vysokej škole študoval manažment, tak som sa viac a viac začal zaujímať o tie veci okolo e-shopu. Tvorba cien, marketing, procesy, logistika, práca s ľuďmi a podobne. Až v roku 2006, keď sa e-shop odčlenil do samostatnej firmy, tak som vstúpil do predstavenstva firmy.

Ako to že sa z Martinusu stala „lovebrand“. Keď si niekto chce kúpiť knihu, tak ho hneď napadne Martinus.

Ďakujem pekne za tvoje slová. Vždy nám to lichotí, keď nás niekto takto označí. Ale vlastne ani neviem ako sa to stalo. Pamätám si na slová Mira Santusa, že nikdy sme nerozmýšľali ako byť najväčší a podobne. Chceli sme to urobiť najlepšie ako vieme a chceli sme byť ako Amazon. Mali sme pocit, že niektoré veci sme robili možno aj lepšie ako oni alebo sme s nimi v niektorých veciach držali tempo. Amazon bol pre nás veľká inšpirácia. Akoby sme mohli mať na Slovensku niečo, čo robí veľký Amazon v Amerike. A dôležité je mať dôveru v zákazníkoch a zamestnancoch. Pre niektorých ľudí sme už boli v roku 2003 najobľúbenejšie kníhkupectvo na Slovensku a sú ľudia, ktorí aj v roku 2020 na nás majú ťažké srdce. Je to príbeh. Je to vzťah a tvorí sa tisíckami malých rozhodnutí, ktoré považuješ za správne v danej chvíli. To sú veci, ktoré nemôžeš dať do manuálu a povedať, že toto WAU urob a budeš úspešný. Pre mňa je celé podnikanie o vzťahu s ľuďmi a neviem sa na to pozerať  štýlom že neber si to tak, je to len biznis. To je len výhovorka. Lebo práve biznis sa robí s ľuďmi.

Možno aj toto je prístup, vďaka čomu si sa stal manažér roka 2018?

Ja si pamätám, že keď ma navrhli do nominácie, tak som sa 3 krát pýtal, či si myslia, že je to dobrý nápad. Veľmi si to vážim a cením. Zároveň sú to tie momenty, keď si poviem, že sú omnoho lepší ľudia ako ja. Viem, že niektoré veci robím dobre, ale je veľa vecí, v ktorých sú ľudia lepší ako ja.

Študoval si na Harvarde, vedel by si nám povedať o čo sa jedná?

Vždy som mal sen študovať v zahraničí. A už v prvom ročníku na vysokej škole sme riešili Case Studies z Harvardu a tam to niekde začalo. Navyše som mal možnosť aj osobne navštíviť Campus v Bostone. To som bol úplne uchvátený a prišla možnosť ísť tam na polročný program. Skutočne to bol splnený sen a vec, ktorá ma neuveriteľne posunula. Ten program som skončil v januári 2020 a vtedy začínala u nás korona, takže som tieto skúsenosti využil a veľmi mi pomohli. Dodnes čerpám z mnohých vecí. Aj tá skúsenosť akým štýlom sú hodiny vedené a ako sa správajú profesori. Bol to mix online vzdelávania, ale aj osobných prednášok. Zamerané to bolo na manažment, teda marketing, financie, stratégie, vedenie ľudí, etiku a podobne. Pre mňa to bola super vec, ktorá ma určite posunula v mnohých veciach.

Ako zvláda koronu Martinus?

Snažíme sa prispôsobovať ako sa dá. Martinus je postavený na viacerých pilieroch – kamenné kníhkupectvá, e-shop, e-knihy, kaviarne a to je naša výhoda. Tým pádom si vieme vyrovnávať rozpočet. Je to ťažké, lebo aj napriek tomu platíš priestory a ľudí. Niečo vykryje e-shop, ale nenahradí to kníhkupectvá, ktoré nám robia 40 % tržieb. Máme to šťastie, že pracujeme s dlhodobým plánom. Nikdy sme nechceli bleskovo vyrásť a teraz z toho ťažíme. Mohli sme byť možno väčší, ale Martinus rástol takým tempom ako mal ,a preto sme si mohli robiť finančné vankúše. Teraz sa môžeme postarať o zamestnancov a nejdeme úplne na hranu.

Rád športuješ. Je to pre teba psychohygiena?

Na škole ma učil telesnú Pavel Slouka, tréner Lucie Klocovej. Pred pár rokmi som ho stretol v Beniciach na behu. Nechápal, čo tam robím. Že čo tam ja chcem behať, keď som nebol schopný odbehnúť ani 12 minútovku. Nešportoval som vždy a dostal som sa k tomu cez bežecké hodinky. Ani nie tak kvôli behu, ale kvôli tomu, že sa mi páčili tie grafy, ktoré sa dali pozerať. Čísla, tempo a podobne. Ale beh som neznášal, no časom ma to začalo baviť viac. A teraz už systematicky športujem asi 7 rokov.

Ak by si si mal vybrať nejaké pre teba pamätné miesto v Turci, ktoré by si vybral?

Nie je to ani presné miesto, ale keď vchádzaš do Turca z juhu a prechádzaš okolo Socoviec a Kláštora pod Znievom, tak sa ti otvára Turiec. Na ľavej strane Martinského hole a na pravej Veľká Fatra. Ten výhľad je neskutočne krásny. Toto je to miesto, kde by som len tak krúžil. Zároveň mám rád naše námestie. Pamätné je Frito, kde sme mávali hranolkové stredy a hamburgery za 13 korún v piatok 13stého a podobne.

Teraz funguješ v Bratislave, nechcel by si sa vrátiť do Martina?

Ja už v Bratislave fungujem viac ako 18 rokov. Teda už od vysokej školy. A tým pádom aj všetky väzby mám v Bratislave. Ale do Martina vždy rád chodím lebo tam mám rodičov. Samozrejme aj to, že tam máme centrálu je dôvod častých návštev. Martin nie je biznisovo najjednoduchšie riešenie a to hlavne kvôli logistike. Pre mňa je to až tak emočná vec, že tá centrála má ostať v Martine. A Martin bude vždy centrum pre Martinus, takže neviem, čo by sa muselo stať, aby sme sa presťahovali.

Platí CEO Martinusu za knihy? A spomenieš si, čo bola prvá objednávka na e-shope?

Áno, dokonca si ani zamestnaneckú zľavu nepýtam. A tá prvá knižka bola Duna od Herberta. Bolo to asi 4 minúty potom ako sme e-shop spustili. Následne ďalšie 3 dni neprišla iná objednávka. Neskôr som zistil, že Santusovci sa dohodli s nejakým kamarátom, nech si niečo objedná. Dôvod bol, aby som nebol smutný, že som to celé robil zbytočne.

Michal ďakujeme pekne za tvoj čas a krásne odpovede. Verím, že sa ľudia z Turca o tebe dozvedeli viac a možno aj trošku inšpirovali. Nezabudnite, ak máte tip na rozhovor stačí nám napísať, či už na sociálych sieťach alebo cez email: zahradka.turcianska@gmail.com