Prečo práve herectvo? Strednú školu ste študovali s úplne iným zameraním.

Študoval som Strednú záhradnícku školu v Piešťanoch. Otec mal podmienku, že musím vyštudovať strednú školu, ktorá nebude umeleckého zamerania. Po neúspešnom pokuse dostať sa na gymnázium som sa rozhodol ísť na záhradnícku školu. Bola to perfektná škola a mám odtiaľ veľmi veľa zážitkov, ktoré ešte posilnili môj vzťah k prírode. Dnes už neexistuje, o tento odbor už nie je veľký záujem. Škoda.

Aké boli vaše začiatky s herectvom? Pochádzate z hereckej rodiny, bola to u Vás jasná voľba, že pôjdete na VŠMU?

Ako chlapec som navštevoval dramatický krúžok v Trnave pod vedením skvelej dámy p.Benešovej. Mal som príležitosť vyskúšať si aj prácu pred kamerou. Odmalička som sa pohyboval v umeleckom prostredí, výber VŠMU bol v podstate veľmi prirodzený. Môj brat študoval na tejto škole dramaturgiu, ja som teda skúsil herectvo a vyšlo to.

Lákali Vás aj iné profesie?

Vtedy veľmi nie, chcel som ísť umeleckou dráhou, ale s odstupom času som zistil, že by som mohol robiť aj niečo iné – čokoľvek, čo je spojené s prírodou.Veľmi sa mi páči predstava mať vlastný statok – farmu,  byť jednoducho sebestačný. Viem, že je to namáhavé, ale taký život by sa mi tiež páčil. Môj dobrý kamarát začal chovať kone, venuje sa jazdectvu a lekciám pre začiatočníkov, pripravuje mladých študentov herectva, aby boli schopní jazdiť na koni. Vo výbave herca veľmi podstatná vec. Práca s koňmi musí byť krásna…

V detstve ste bývali kadetade po Slovensku, kde sa Vám páčilo najviac?

Narodil som sa v Rimavskej Sobote, bývali sme v Prešove, potom pár rokov v Martine na Ľadovni, neskôr v Trnave a najviac času som strávil vo Vlčkovciach pri spomínanej Trnave. Po škole som dostal ponuku do Slovenského komorného divadla v Martine, kde som doteraz. Aj keď mám západné Slovensko celkom rád, najlepšie sa cítim tu – v Turci. Tu sú krásne kopce, ihličnaté lesy, divoká príroda a na západe nekonečné  polia, rovina a agátové háje. Má to samozrejme svoje čaro, ale Turiec je Turiec. Je tu aj lepší chlieb..

Nezabudni si prečítať aj článok o Lucii Hrivnák Klocovej – úspešnej olympioničke z Turca

V Slovenskom komornom divadle v Martine máte stály angažmán, nemenili by ste za iné, väčšie mesto na Slovensku?

Nie. V našom divadle sa cítim od začiatku dobre a nemenil by som. Mal som ponuku odísť do Bratislavy, ale odmietol som. Zvykol som si tu, mojej žene Lucii, ktorá je z východu sa tu tiež páči, naši synovia sú tu spokojní. Prečo opúšťať niečo, čo vám vyhovuje?

Účinkovali ste vo viacerých filmoch, seriáloch, hráte v divadle… Čo Vás baví viac?

Každá z týchto prác má svoje čaro. Stáť pred kamerou a stáť na javisku je neporovnateľný rozdiel. Film je napríklad náročnejší, ako seriál. Pri filme je kladený dôraz na detail, veľa veciam sa venuje viac času a pozornosti. Ak hovoríme o dennom seriály, je to väčšinou opačne a tak to vidieť aj na výsledku. Nie je to samozrejme pravidlo. Mal som príležitosť točiť aj zaujímavé seriály, stretol veľmi veľa zaujímavých a šikovných ľudí. Keď je ponuka, vždy sa ju snažím využiť, ak to moje časové možnosti dovolia. Popravde – nie je zase tak veľmi z čoho vyberať. Ale do komerčných bulvárnych programov typu Milujem Slovensko a podobne by som určite nešiel. Záleží od vkusu, každému sa páči niečo iné.

Ste aj výborný hudobník. Spolu s bratom ste mali niekoľko koncertov. Máte popri herectve dosť času aj na hudbu?

Mohlo by sa zdať, že popri divadle, nahrávaní audiokníh a sem-tam nejakom točení sa to nedá stíhať, ale ak sa dohodneme včas, nájde sa aj večer pre koncert. To ma baví asi najviac. Začal som hrávať s bratom ešte keď koncertoval iba s ockom. Teraz koncertujeme spolu s Dankom Špinerom a dychovou kapelou Balkansambel zo Žiliny, predtým sme hrávali s Katkou Koščovou, niekedy hráme len sami dvaja. To je pre mňa tá najlepšia psychohygiena. Na každý koncert sa vždy veľmi teším. Keby som mohol koncertovať častejšie, bolo by to fajn. Ale teraz nastala opäť situácia, ktorá kultúre veľmi nepraje a tak sa muselo veľa koncertov zrušiť. Tak to je.

S manželkou, tiež herečkou, ste mali exotickú svadbu, poviete nám o nej?

Zobrali sme sa na slovenskom veľvyslanectve v Soule, v Južnej Kórei. Boli sme tam na zájazde a pri tej príležitosti sme tam absolvovali krátky, veľmi pekný obrad. Oddával nás (vtedy veľvyslanec) pán Bella, tiež Martinčan. Bol to krásny zážitok.

Prejavujú sa aj u Vašich detí herecké sklony?

Tak ako som ja hýbal v divadelnom prostredí, tak to majú aj naši synovia. Vedia, čo robím ja, aj moja Lucka. Vnímajú to pozorne, ale ešte si neuvedomujú, čo za tým všetkým je. Starší syn Marek chce byť tiež herec, ale pravdupovediac by som bol radšej, keby sa živil niečím iným. Ak však bude chcieť ísť podobnou cestou, brániť mu nebudem. Jedno viem naisto – nebude to mať ľahké. Matúško je ešte malý chlapec, ktovie, čím chce byť a čím naozaj bude.

Máte čas aj na prechádzky v našej krásnej prírode?

Vždy, keď máme čas ideme do prírody. Niekedy len niekde blízko do lesa, inokedy na poriadnu túru. Sme vášniví hubári. Ja som mal dnes generálku, ale Lucka bola s chlapcami na Holiach. Po premiére ideme na huby, to je jasné. Keď čas dovolí, ideme na chalupu na Kysuce, alebo na Bošácu. Veľmi rád chodím za kamarátom do Podhorian, neďaleko Nitry. Môj brat Martin  zase býva s rodinou v Novej Bani – neskutočný kraj. Cez letné prázdniny chodievame pravidelne k Luckinej sestre na východ, až k Ukrajinským hraniciam. Voľný čas u nás znamená čas strávený v prírode.

Ak by ste si mali vybrať jedno obľúbené miesto v Turčianskej záhradke, ktoré by to bolo?

Ťažká otázka. Takých je naozaj veľa. Radi chodievame do tankodromu za Sučanmi, alebo na vychádzku popri serpetínach nad Turčianskou Štiavničkou. Keď bol Marek ešte maličký, takmer každý deň sme navštevovali park v spomínanej Turčianskej Štiavničke. Ten ale zatvorili, takže sme ho vymenili za park v Mošovciach – tiež nádherné miesto. Sem tam chodievame aj do Turčianskych Teplíc, alebo okolia – napríklad do lesov za Dubovým. Teraz bývame vo Vrútkach, takže do hory je to doslova na skok. Ťažko vybrať iba jedno miesto, v Turci je všade veľmi pekne. Ako v lete, tak aj v zime. Jar a jeseň sa zvláštne skracujú. S napätím očakávam, či bude tento rok sneh. Ak nasneží, obúvam skialpy a idem – smerom hore 🙂

A naopak, chýba Vám v Turci niečo?

Samozrejme. Chýba mi možnosť vycestovať odtiaľto bez toho, aby som musel čakať hneď za mestom v nejakej nezmyselnej kolóne. Či už na Žilinu, alebo Ružomberok. Keď idem do Bratislavy, vždy idem na Kremnicu, akosi som si na to zvykol. Preveziem sa cez celý Turiec a vždy sa utvrdím v tom, aký je to nádherný kraj..

Marek, veľmi pekne ďakujeme za Váš čas a hlavne za možnosť sa o Vás dozvedieť viac. Želáme veľa úspechov v kariérnom ako aj v rodinnom živote. Verím, že sa Vám náš rozhovor s Marekom Geišbergom páčil. Budeme radi za každú spätnú väzbu a ak máte tip na dobrý rozhovor, tak sa s nami podeľte.