Autor článku Brano Šimko
2. apríla 2020
Po známejších túrach na Kľačiansku Maguru, Martinské hole, Ostrú alebo Katovu skalu som sa tentokrát vybral na menej navštevovaný kopček. Je ním Nolčovská Magura, ale domáci ju volajú Mogura. Tento kopec bol pre mňa opäť raz príjemným prekvapením a prvý krát v živote sa mi stalo, že za celú túru som nestretol žiadneho človeka alebo aspoň nejakú spomienku po turistoch – myslím, tým odpadky. Zaujímavé je, že celou cestou som si nevšimol nijaký zásah ľudí do tejto lokality. Takmer žiadne holoruby, nadmerne zničená krajina. Možno som sa len zle pozeral alebo to predo mnou dobre skrývali. A na záver ma čakala čerešnička na torte v podobe krásnych výhľadov, ktoré vám koniec koncov prinesiem aj v tomto článku.
Pár informácií o túre na Nolčovskú Maguru
- Nadmorská výška Magura: 1059 m.n.m
- Nadmorská výška začiatok: 450 m.n.m.
- Prevýšenie: 609 metrov
- Moja dĺžka túry: cca 6 km
- Pohorie: Veľká Fatra
- Neoficiálny názov: Mogura
- Po žltej značke je táto túra náročná
- Výhodou sú krásne výhľady
Navštívené: apríl 2020
Málinko si napíšeme o obci Nolčovo, kde naša túra začína
Možno máloktorí neturčan už počul o malej dedinke Nolčovo, kde začína naša dnešná túra. Ja osobne som v nej boli asi 2 krát a to som len prechádzal na bicykli, takže nemôžem povedať, že by som mal túto obec schodenú do detailov. Obec leží na ľavom brehu Váhu pod pohorím Veľká Fatra. Cez územie obce už odpradávna viedla dôležitá komunikačná spojnica Magna Via. Nad Nolčovom sa nachádza starobylé hradisko Lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej s nálezmi bronzových ihlíc. Predpokladaný vznik Nolčova sa datuje do 13. storočia, ale písomne je doložená až v roku 1430 pod názvom „Nokczo“, ako majetok sučianskeho hradného panstva. Do roku 1722 sa v obci vyberalo polovičné mýto a nachádzala sa tu aj poštová stanica pre severnú časť Turca, ktorá svoju úlohu plnila až do 19. storočia. V obci sa nachádza aj zrekonštruovaná zvonička so zvonmi z roku 1844. Obec má približne 260 obyvateľov a katastrálne územie sa rozprestiera na 1501 ha v nadmorskej výške od 395 m.n.m. pri rieke Váh, až po 1277 m.n.m. na vrchu Kliačik. Dalo by sa povedať, že sa jedná o malinkú obec pod krásnymi horami.
Zaujímavosť pre vás
Mnoho ľudí o Nolčovskej Magure ani nevie, pretože všetci v Turci vnímajú len jednu Maguru a chatu pod ňou. Z toho dôvodu, aby sa kopec nad danou chatou odlíšil od Kľačianskej Magury ju domáci nazývajú Mogura.
Začíname túto krásnu túru a vlastne aj končíme?
Masaker! Takto nejako by sa dala nazvať moja dnešná túra. Netušil som do čoho idem, ale veľmi skoro som to zistil. Auto som zaparkoval na začiatku Veľkej doliny, ktorá začína na konci Nolčova. Cez obec vedú uzučké uličky, tak si dajte pozor a moc sa neponáhľajte. Prichádzam na malé parkovisko vedľa krásnej chaty a smerovníka „Nad Nolčovom, prístrešok“ vo výške 450 m.n.m. V prvom momente som rozmýšľal, kam sa mám vybrať. Na výber sú dve trasy. Jedna po žltej značke prudko hore a tá druhá je po zelenej značke smerom do Veľkej doliny, následne do sedla Príslop, z ktorého sa vrátite naspäť na Nolčovskú Maguru. Dnes som chcel kratšiu túru a tak som sa vybral smerom po žltej značke. Trošku ma zmiatlo, lebo na smerovníku bolo napísané, že na „Moguru“ je to 2 hodiny. A tak som sa preľaknutý vybral svižným tempom do poriadneho kopca. Na začiatku som to trošku prepálil a vytuhli mi nohy. Povedal som si, že do toho dám všetko, zatnem zuby a pôjdem z nohy na nohu. To som však netušil, čo ma ešte čaká.
Strmhlav hore
Na začiatku som si povedal, že to bude sranda. Prudký kopec, aspoň to budem mať rýchlo za sebou. Aká však bola pravda? Celú túru stúpate do prudkého kopca, skutočne celý čas, nepreháňam. Na začiatku srandičky a potom príde tvrdá realita. Nechápal som, aké ťažké mám z toho stúpania nohy. Cítil som sa, akoby som šľapal po schodoch. Útechou mi bolo len to, keď som sa vynoril z lesíka na malú čistinku a naskytli sa mi okolité výhľady. Takýchto miest veľa nebolo. A tak som si cestu spríjemňoval potleskom. Šiel som sám a na okolí nebolo nikoho iného, tak som sa bál, že ma prekvapí nejaký macko alebo iné zvieratko. Nakoniec ich asi môj potlesk odplašil. Po 2 kilometroch neustáleho stúpania lesom sa prostredie zmenilo a ja som sa dostal na začiatok lúky, ktorú som tak očakával. Panorámy, ktoré sa mi otvorili boli krásne. Predovšetkým na Krivánsku Malú Fatru, ktorú som mal po svojej ľavici. Tieto lúky ma nabili neskutočnou energiou a začal som si to konečne užívať. Ale čakalo ma nemilé prekvapenie.
Zaujímavosť pre vás
Ten, čo už na nejaký kopec vyšiel, vie, že k vrcholu patrí vrcholová kniha. Ľudia možno nechápu, prečo to tak je, ale má to svoj význam. Do knihy by sme mali najmä z bezpečnostných dôvodov zapisovať časové údaje. Navyše aj ostatným môžu pomôcť vaše postrehy, zážitky alebo odkazy.
Záverečná. Som na Nolčovskej Magure
Čo ma čakalo? Bol som na vrchole. Koniec. Došiel som na svoj cieľ. Skutočne. Po 2 a pol kilometri som bol na konci svojej túry. Akonáhle sa dostanete na lúky a užívate si okolité výhľady, tak uvidíte cieľ túry. Zvláštne na tom všetkom bolo to za aký čas som na vrchol vyšiel. Podľa smerovníka na začiatku mojej túry mi to malo trvať približne 2 hodiny a ja som bol hore za 45 minút. Rozmýšľal som, že sa ešte prebehnem po lúke smerom na Vyšné Rudno (1056 m.n.m.), ale nedávalo mi to význam, keďže z neho sú horšie výhľady ako z „Mogury“. Tak som sa na chvíľočku zastavil, poobzeral sa po okolí či sa niekde neobjavia ľudia, občerstvil sa a rozhodol som sa zostúpiť späť k autu. Celú cestu späť ku autu som bežal a tak bolo veľkým prekvapením, akým štýlom som túto túru zvládol. Celkový čas bol 1 hodina a 15 minút. Podľa smerovníka mi to malo trvať viac ako 3 hodiny. Ešte nikdy v živote sa mi nestalo, že som mal taký rozdiel medzi realitou a očakávaním môjho výsledného času. Na druhej strane, moje nohy boli na totálku.
Slovíčkom na záver o túre na Nolčovskú Maguru
Niekedy sa nenechajte oklamať tým, čo vám píšu na smerovníkoch. Podľa nich by som mal túru zvládnuť za 3 hodiny a môj čas bol viac ako o polovicu kratší. Samozrejme nie všetci na túre bežíme, ale aj tak je to riadny úlet. Pritom sú borci, čo sú o milión % úplne inde ako ja. To si neviem predstaviť, za aký čas by to dali oni. Druhá vec, čo by som chcel napísať. Ak si chcete túto krásnu túru predĺžiť, tak si zvoľte cestu cez Veľkú dolinu po zelenej značke. V tom prípade túra meria asi 14 km a prekonáte o niečo väčšie prevýšenie. Ja som to zobral po žltej značke na „rýchlovku“. Moja túra merala asi 6 km a čas už viete. Po žltej značke je to poriadna makačka. Neustále idete do prudkého kopca, ktorý nie je ľahké zdolať. Budete cítiť vaše nohy, no výhľad z Nolčovskej Magury je očarujúci. Keď už sa dostanete na lúku nechajte sa unášať tou atmosférou pokoja. Krásne výhľady, nikto nikde, iba vy a štebotanie vtáčikov. Prvý krát v živote sa mi stalo, že som stretol 0 celých 0 človeka. V skutku zvláštny pocit a pre mňa krásne ponaučenie. Niekedy je super, keď je človek len sám so sebou a svojimi myšlienkami. Znie to gýčovo, ale je tomu tak. A otázka, či odporúčam Nolčovskú Maguru? Jednoznačne áno. Tento kopec za to stojí. Chcete si prečítať o ďalšej kratšej túre v Turci? Tak sa inšpirujte Katovou skalou.
Branislav Šimko
Som zakladateľ projektu Turčianskej záhradky. Už od malička ma fascinovala príroda a túlanie sa v nej. Okrem toho milujem miesto, v ktorom žijem a tým je Turiec. Z toho dôvodu som rád, že vám môžem priblížiť náš krásny región. Ako zakladateľ tohto projektu mám prsty takmer vo všetkom, čo na ňom nájdete. Fascinuje ma predovšetkým tvorba videí a správa sociálnych sietí.
Posledný článok
Podarilo sa – prešiel som celý región Turiec
Za posledných päť rokov som si dal jedinečný cieľ – prejsť celý náš región Turiec. Toto nádherné územie som chcel spoznať do posledného detailu, a tak som sa vydal na cestu, ktorá ma zaviedla do každej dediny, doliny, na každý vrchol a po všetkých turistických chodníkoch, ktoré tu máme. Navštívil som známe miesta, ako aj skryté kúty, ktoré zvyknú ostať mimo turistických máp. Táto cesta bola viac než len výletmi do prírody; bolo to dobrodružstvo, ktoré mi ukázalo, aké je Turiec nádherné a nevyčerpateľné miesto, kde sa za každým rohom skrýva nový príbeh a krása.
Naše posledné články
Sučiansky hrad – toto bol skutočne hrad?
Túru na Sučiansky hrad som mal v pláne už pomerne dlhú dobu. Chcel som si zmapovať aj posledný hrad, ktorý u nás v Turci máme. Po Blatnickom, Sklabinskom a Znievskom hrade mi totižto do zbierky chýbal už len ten Sučiansky. Pravdu povedať neviem, či ho vôbec hradom...
Podarilo sa – vydávame kalendár a veci pod značkou Turčianskej záhradky
Ako sa náš projekt rozširoval vznikol nápad vytvoriť si vlastné veci, ktoré by náš projekt reprezentovali. A tak sa Veronika pustila do prípravy našeho loga pre stránku Turčianskej záhradky a rozhodli sme sa pripraviť pre našich fanúšikov šiltovky, tričká, mikiny a...
Podarilo sa – Turčianske lekárničky
V roku 2022 vznikol nápad osadiť v Turci niekoľko lekárničiek. Bohužiaľ sa nám na tieto ,,lekárničky" nepodarilo zohnať finančné prostriedky. Či už nejaký sponzor alebo pokus cez Startlab úspech nepriniesli. Pomaličky som si myslel, že tento projekt je odsúdený na...
Chceš od nás dostávať novinky?
Stačí, keď nám dáš tvoj email. Neboj nebudeme spamovať
